Uviedol to hlavný požiarny inšpektor Jurij Nenašev, podľa ktorého je na 90 percent isté, že išlo o podpaľačstvo. Ako však pre agentúru ITAR-Tass povedal mestský prokurátor Jurij Sjomin, vyšetrovatelia zatiaľ nevylučujú ani iné možnosti. Hovorca moskovského hasičského zboru Jevgenij Bobyljov povedal, že podľa vyšetrovateľov, ktorí ešte prehľadávajú nemocnicu č. 17 v južnej Moskve, je už jasné, že prvý telefonát o požiari prišiel veľmi neskoro.
"Okrem toho nemocničný personál postupoval veľmi nesprávne, neurobili kroky na evakuáciu ľudí v skorom štádiu požiaru," uviedol Bobyljov. Požiar vypukol v miestnosti na konci chodby na druhom poschodí budovy, čo vedie k podozreniu z podpaľačstva, pričom jediný ďalší východ na opačnom konci blokovali zamknuté dvere, povedal Nenašev. Zamrežované okná so zámkami personál nevedel otvoriť. "Podľa polohy, v akej ležali telá, sa naozaj snažili ujsť," uviedol námestník ministra pre mimoriadne situácie Alexander Čuprijanov.
Z horiacej päťposchodovej budovy evakuovali 160 ľudí a 10 hospitalizovali, pretože sa priotrávili oxidom uhoľnatým. Hasiči zlikvidovali oheň v priebehu hodiny po telefonáte o požiari, dodal Bobyljov. Väčšina obetí podľa Sjomina zomrela na zadusenie, niektorí z dôvodu popálenín. Podľa tlačových agentúr sú medzi obeťami aj dvaja nemocniční zamestnanci.
Rádio Echo Moskvy uviedlo, že plastové krytie stien zhoršilo ťažký, toxický dym. Išlo pritom o požiar na pomerne malej ploche asi 100 metrov štvorcových, ľudí však zabila silná koncentrácia dymu, dodáva ITAR-Tass. Pred nemocnicu dorazili sanitky, ako aj dodávka zo služby psychologickej pomoci, aby poskytli pomoc tým, ktorí oheň prežili. Nenašev takisto uviedol, že požiarni inšpektori boli v nemocnici vo februári a marci, pričom po druhej návšteve odporučili jej dočasné uzavretie z dôvodu porušenia bezpečnostných noriem.
V Rusku evidujú rekordný počet 18 tisíc úmrtí pri požiaroch ročne, čo je asi desaťkrát viac ako v USA a 12,5 krát viac ako vo Veľkej Británii. Podľa expertov sa situácia prudko zhoršila po rozpade Sovietskeho zväzu čiastočne aj z dôvodu nižšej ostražitosti verejnosti a podceňovaniu bezpečnostných štandardov.
Ide o najhorší požiar v Moskve za tri roky. V novembri 2003 vypukol krátko pred úsvitom požiar v ubytovni pre zahraničných študentov, ktorí boli v karanténe z dôvodu zdravotnej kontroly, pričom zahynulo 36 a zranených bolo takmer 200 ľudí. Mnohým v úteku zabránili zamknuté východy, preto viacerí vyskočili z päťposchodovej budovy. Pri januárovom požiari v hlavnej moskovskej onkologickej nemocnici evakuovali stovky pacientov, nikto pritom nezahynul ani nebol zranený. Pri požiari v domove pre mentálne chorých pri Moskve v októbri 2005 prišlo o život sedem pacientov a oheň v moskovskej mestskej nemocnici o mesiac neskôr zabil štyroch ľudí. V apríli 2003 zahynulo pri požiari v škole v južnom regióne Dagestan 28 detí v tom istom týždni, ako zhorelo 22 žiakov v drevenej školskej budove na Sibíri.