Viacerí z nich sa zhodujú v tom, že ak Američania teraz Irak opustia, situácia v tejto krajine sa ešte zhorší. Podobného názoru je aj viacero renomovaných politológov a analytikov. Irackí politici sa navyše obávajú, že odchod Američanov a to, čo príde po ňom, by ich mohlo pripraviť o moc.
Diplomaticky sa k správe americkej komisie zatiaľ vyjadril iracký premiér Núrí al-Málikí. Povedal, že si správu musí podrobne preštudovať, no už teraz súhlasí s niektorými z návrhov, ktoré sú v nej obsiahnuté. Premiérov poradca Bassím Ridhá si však servítku pred ústa nedával: "Nemajú právo to spraviť. Je to nefér," povedal o návrhu komisie stiahnuť z Iraku americké vojská. "Ak nebudú podporovať túto vládu, bude to vyzerať, že niečo iné kážu a niečo iné robia," povedal Ridhá.
Podobný názor v stredu vyjadril aj popredný kurdský poslanec irackého parlamentu Mahmúd Otman: "Američania sú v Iraku okupačnými jednotkami, a podľa Ženevských konvencií, ak ste okupant, ste zodpovedný za krajinu, ktorú okupujete," povedal.
Podľa správy, ktorú predstavitelia komisie v stredu odovzdali prezidentovi Georgeovi Bushovi a poslancom a senátorom v Kongrese, by mala do prvej štvrtiny roku 2008 z Iraku odísť väčšina príslušníkov amerických bojových jednotiek. Po tomto termíne by v krajine mali zostať len vojaci, ktorí trénujú iracké bezpečnostné sily, a príslušníci elitných síl rýchleho nasadenia, ktorí by mali čeliť bojovníkom al-Kájdy. Termín na stiahnutie väčšiny vojakov z tejto krajiny by podľa autorov správy nemal byť záväzný - môže sa zmeniť na základe vývoja v Iraku.
Bushova iracká politika podľa autorov správy už "nefunguje", situácia v krajine je "veľmi vážna a naďalej sa zhoršuje", pričom schopnosť Spojených štátov "ovplyvňovať dianie vo vnútri Iraku je stále menšia". Dôraz by mali Američania naďalej klásť najmä na výcvik irackých bezpečnostných síl. Správa navrhuje okrem iného aj zvýšenie počtu cvičiteľov z radov americkej armády, ako aj dočasné včlenenie amerických "inštruktorov" do samotných jednotiek.
