BRUSEL 6. decembra (SITA/AP) - Nemecký predstaviteľ v stredu upozornil, že čas na zachránenie európskej ústavy pomaly vyprší. Povedal, že jeho krajina, ktorá 1. januára preberá predsedníctvo Európskej únie, je v pomykove ohľadom udržania ambiciózneho projektu pri živote.
Veľvyslanec Nemecka pri EÚ Wilhelm Schönfelder povedal, že ak má ústava začať platiť podľa plánu v polovici roka 2009, únia musí jej problém vyriešiť do decembra 2007. "Ak tentoraz neuspejeme, bude tá vec mŕtva. Ocitneme sa vo veľmi hlbokej kríze," povedal Schönfelder. Podľa jeho názoru odmietnutie ústavy francúzskymi a holandskými voličmi minulý rok vrhlo tieň na budúce smerovanie únie.
Problémom je aj možné zlyhanie prístupových rokovaní s Tureckom. Ak sa lídri EÚ na summite budúci týždeň nerozhodnú ako v tejto záležitosti pokračovať, rokovania môžu úplne zlyhať, povedal Schönfelder na rannom stretnutí, ktoré zorganizoval bruselský think tank Európske centrum pre politiku. Schönfelder povedal, že jeho vyjadrenia sú jeho osobným názorom. Poznámky skúseného diplomata však vyvolali pochybnosti, či sa Berlínu podarí dosiahnuť dohodu o ústave. "My ako nemecké predsedníctvo (EÚ) nebudeme schopní vyriešiť tento problém," povedal diplomat. "Budeme schopní ponúknuť návrhy, navrhnúť istú cestovnú mapu, čo najobsažnejšiu, a dúfať, že všetko ostatné príde."
Zmyslom ústavy je uľahčiť rozhodovanie v rozširujúcom sa bloku európskych krajín - vrátane eliminácie používania veta - a vytvoriť funkciu prezidenta a ministra zahraničných vecí, ktoré Európu zviditeľnia na medzinárodnom poli. Jej prijatie vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Doteraz ju ratifikovalo 16 z 25 krajín, pričom dve z nich - Francúzsko a Holandsko - ju priamo v referende odmietli. Európski diplomati vidia šancu na prielom až po uskutočnení francúzskych prezidentských volieb v máji 2007. Aby v roku 2009 mohla začať platiť nová ústava, európske vlády musia do konca roka 2007 poznať nový návrh, pretože ratifikačné procesy môžu trvať najmenej rok.
Nemecké predsedníctvo môže podľa Schönfeldera pokrivkávať, ak sa lídrom EÚ nepodarí dohodnúť na čiastočnom zastavení rokovaní s Ankarou. Takýto krok má vystaviť Turecko tlaku, aby uznalo Cyprus a otvorilo mu svoje prístavy a letiská. Francúzsko aj Nemecko budú "vedieť žiť" s takýmto plánom, ktorý navrhla Európska komisia. Otázkou podľa nemeckého diplomata je, či s tým bude vedieť žiť Cyprus. Ak nie, prístupové rokovania môžu úplne zlyhať, keďže Cyprus môže svoje veto využiť a rokovania zastaviť.
Európske vlády nemajú na plán rovnaký názor. Britský premiér Tony Blair nazval čiastočné pozastavenie rokovaní "vážnou chybou". Španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero úniu vyzval na "intenzívnu prácu", aby zostali dvere do únie pre Turecko otvorené. Švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt varoval, že odporúčanie komisie je rizikom a môže región destabilizovať.
