Brusel 6. decembra (TASR) - Jeden zo štyroch dospelých občanov Európskej únie trpí každý rok psychickými problémami. V uplynulom roku trpelo veľkými depresiami vyše 18 miliónov Európanov a fóbiami približne rovnaký počet. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometer o duševnom zdraví, ktorého výsledky zverejnila Európska komisia.
Prevažná väčšia respondentov uviedla, že sa v uplynulom mesiaci cítila pozitívne a vyrovnane, šiesti z desiatich sa cítili šťastne, pokojne či plní života a vyše polovica sa cítila plná energie. Najšťastnejšie sa cítili Holanďania (83 percent) a Íri (82), na opačnom konci rebríčka sú Taliani (48 percent) a Lotyši (42). Európsky priemer je 65 percent, Slováci a Česi sú tesne pod ním, keď sa v sledovanom období cítilo stále alebo takmer stále šťastne 63 percent Slovákov a 62 percent Čechov.
Najväčší podiel osôb, ktoré sa cítili zväčša pokojne a vyrovnane, je medzi Fínmi nasledovanými Dánmi, Slováci sú so 75 percentami na piatom mieste. Najmenší pokoj a vyrovnanosť pociťovali Portugalčania (50) a Taliani (46).
Plní života sa cítili deviati z desiatich Fínov, ale len traja z desiatich Maďarov, zatiaľ čo plných energie sa cítilo 72 percent Holanďanov. Slováci sú so 63 percentami nad európskym priemerom na deviatom mieste.
Sedem z desiatich opýtaných uviedlo, že v uvedenom období nikdy nepociťovali depresiu alebo úzkosť. Tvrdí to aj 75 percent Slovákov. Približne rovnaký podiel Európanov nezažil v uplynulom mesiaci taký beznádejný stav, kedy by ich nič nedokázalo potešiť.
Z prieskumu vyplynulo, že Európania sa cítia často unavení. Len necelá polovica priznáva, že neboli unavení nikdy alebo zriedkavo. Najmenšiu únavu pociťovali Belgičania, Dáni a Španieli, najčastejšiu Estónci. Únavu priznala aj tretina Slovákov.
Vyše polovica respondentov odpovedala, že ich fyzické problémy im nezabránili vykonávať svoje aktivity. Briti a Luxemburčania najčastejšie uvádzali, že ich fyzické zdravie nemá dopad na množstvo práce, ktorú urobili. Naopak najväčší dopad to má na výkony Slovákov. Slováci tiež najčastejšie priznali, že v dôsledku stavu fyzického zdravia vykonávali svoje aktivity menej pozorne.
V prípade duševných problémov tvrdia traja z piatich opýtaných, že ich duševné problémy v uplynulom mesiaci ani raz neovplyvnili ich bežné aktivity. Poliaci, Lotyši, Estónci a Slováci patria k národom, ktoré najčastejšia pripustili, že v prípade duševných problémov podávajú menšie výkony, pracujú menej pozorne alebo si skrátili čas strávený pri práci. Sedem percent Slovákov uviedlo, že z tohto dôvodu nešli v uplynulých štyroch týždňoch do práce, čo znamená siedme miesto. Najmenej vymeškali Česi a Maďari (tri percentá).
Dovedna 18 percent Slovákov uvádza, že za uplynulý rok vyhľadali pomoc odborníka z dôvodu emocionálnych či psychických problémov, čo je najviac po Luxemburčanoch. Len malá časť obyvateľov únie však v minulom roku dostala psychologickú pomoc. Najčastejšou formou pomoci sú lieky, nasledované terapiou a hospitalizáciou v nemocnici. V takmer polovici prípadov pomoc poskytol praktický lekár, u 18 percent prípadov to bol psychológ alebo psychiater.
V prípade psychických problémov sa Európania najčastejšie obracajú na členov rodiny, potom na odborníkov a na priateľov. Len dve percentá vyhľadajú pomoc prostredníctvom infoliniek či u kňazov a prakticky nikto by nehľadal pomoc u učiteľa. Slováci by sa v rovnakej miere obrátili na rodinu ako na profesionála.
Slováci sú národom, ktorý má najväčšie problémy pri hľadaní informácií o duševnom zdraví a o spôsoboch riešenia psychických problémov, keď to uviedlo 46 percent osôb. Najmenší problém to predstavuje pre Holanďanov a Dánov.
Dve tretiny opýtaných si myslia, že osoby s duševnými problémami sú nevyspytateľné, podľa 37 percent predstavujú nebezpečenstvo pre ostatných a podľa 21 percent sa takéto osoby nikdy nevyliečia. Celkovo 14 percent respondentov je presvedčených, že si tieto osoby za to môžu samy. O nevyspytateľnosti ľudí s psychickými alebo citovými problémami je presvedčených aj sedem z desiatich Slovákov, zatiaľ čo podľa štyroch z desiatich predstavujú nebezpečenstvo, 22 percent si myslí, že sa nikdy nevyliečia a podľa 14 percent si za to môžu tieto osoby samy.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) žab
