Sarajevo 4. apríla (TASR) - Priznanie bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, že Juhoslávia mala podiel na bosnianskej vojne v rokoch 1992-95, posilní vzájomné vzťahy oboch krajín, ktoré boli doteraz poznačené týmto ťažkým bremenom. Vyhlásilo to v utorok ministerstvo zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny.
Miloševič, ktorého v nedeľu zatkla polícia pre podozrenie zo sprenevery štátnych fondov, vydal na svoju obranu vyhlásenie, v ktorom povedal, že peniaze nepoužil na osobné obohatenie, ale na tajnú podporu srbských jednotiek v Bosne a v Chorvátsku.
"Miloševič priznal, že jeho režim sa zúčastňoval na rozdúchavaní konfliktu v Bosne a Hercegovine, čím porušil základné princípy medzinárodného práva a suverenitu členov Spojených národov," uviedlo sarajevské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.
Táto skutočnosť bola dlho známym faktom pre ľudí, ktorí zažili hrôzy bosnianskej občianskej vojny, ako aj pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré ju potom pomohlo zastaviť, dodáva vyhlásenie. Miloševičovo priznanie je však prvým priamym a verejným uznaním, že Juhoslávia a jeho režim mali na vojne v Bosne priamy podiel.
Moslimami vedená bosnianska vojnová vláda obvinila Miloševiča z podnecovania etnického konfliktu podporovaním separatistických bosnianskych Srbov a ich cieľa vytvoriť "etnicky čisté" územie na úkor tu žijúcich moslimov a Chorvátov.
Bosna zažalovala Juhosláviu v roku 1993 na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu a obvinila ju z účasti na vojne. Slobodan Miloševič, jeden zo signatárov Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorá ukončila vojnu v Bosne a nastolila súčasné územno-politické usporiadanie krajiny, odmietol nadviazať s Bosnou diplomatické vzťahy práve kvôli žalobe.
Obe krajiny nadviazali diplomatické vzťahy až minulý rok v decembri, dva mesiace po Miloševičovom páde. No ešte aj tento krok sa o mesiac oneskoril, pretože každá strana mala odlišný názor na spôsob zakomponovania súdneho prípadu do zmluvy o vzájomných vzťahoch.
Hoci Miloševič vo svojom vyhlásení uznáva podiel Juhoslávie na vojne v Bosne, vo vyhlásení sa nehovorí nič o iniciovaní konfliktu. To aj s ďalšími zainteresovanými srbskými predstaviteľmi naďalej popiera, tvrdiac, že konali v sebaobrane. Bosnianska vláda však aj napriek tomu považuje jeho slová za priznanie.
"Toto priznanie predovšetkým sníme bremeno z budúcich vzťahov medzi Bosnou a Juhosláviou a diskusie medzinárodných organizácií a právnych inštitúcií o Miloševičovom podiele na bosnianskom krviprelievaní urobí irelevantnými," píše bosnianske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení a dodáva, že mnohé otázky sa odteraz v právnom, politickom i morálnom zmysle stanú nepopierateľné.
Týmto priznaním dal podľa Sarajeva Miloševič ďalší dôvod aj haagskemu Medzinárodnému tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY), aby proti nemu a jeho spolupracovníkom rozšíril obvinenia o zločiny spáchané v Bosne.
Zatiaľ je na Miloševiča vydaný zatykač ICTY v súvislosti s vojnovými zločinmi v Kosove z roku 1999, no hlavná žalobkyňa ICTY Carla del Ponte už oznámila, že pripravuje naňho druhý zatykač v súvislosti s vojnou v Bosne.
Miloševičov nástupca Vojislav Koštunica však v utorok zdôraznil, že presun exprezidenta do Haagu nie je v najbližšom období na programe juhoslovanskej vlády.
