Istanbul 1. decembra (TASR) - Štyri dni trvajúci pobyt pápeža Benedikta XVI. v Turecku, obývanom prevažne vyznávačmi islamu, bol v mnohých aspektoch maximálne úspešný, píše agentúra AP.
Pápežova návšteva sa konala v čase zvýšeného napätia medzi Západom a islamom. V moslimskom svete vypukli búrlivé protesty po tom, čo najvyšší pontifex v septembrovej prednáške citoval byzantského cisára, ktorý charakterizoval časť učenia proroka Mohameda ako "zlé a neľudské", osobitne jeho prikázanie "šíriť vieru mečom".
Ešte predtým, ako Benedikta XVI. minulý rok zvolili za najvyššieho pontifika, sa budúci pápež vyjadril, že Turecko ako prevažne moslimská krajina nepatrí do EÚ. Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan však po privítaní pápeža na istanbulskom letisku pred novinármi vyhlásil, že pápež Benedikt XVI. podporuje snahy Turecka o integráciu do Európskej únie. V rámci krátkeho rozhovoru s Erdoganom pápež po utorňajšom prílete do Ankary označil Turecko za most medzi islamom a kresťanstvom a apeloval na solidaritu medzi rozdielnymi kultúrami.
V stredu si najvyšší pontifex neďaleko mesta Selcuk pripomenul pamiatku rímskokatolíckeho kňaza, ktorý sa stal obeťou násilníckej akcie počas nepokojov, zapríčinených publikáciou karikatúr proroka Mohameda. V rámci kázne pred približne 250 účastníkmi omše najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi citoval jedného zo svojich predchodcov, Jána XXIII.. Ten viackrát verejne vyjadril svoju lásku k tureckému národu, ktorého prevažnú časť tvoria vyznávači islamu. Benedikt XVI. však nezabudol pochváliť ani malú katolícku menšinu tureckého obyvateľstva, ktorú uistil o solidarite a náklonnosti celého kresťanského sveta.
V stredu večer sa Benedikt XVI. v Istanbule stretol s ekumenickým konštantínopolským patriarchom Bartolomejom. Najvyšší predstavitelia západného a východného kresťanstva sa spoločne modlili v patriarchálnej katedrále v srdci starého Istanbulu. Návštevu u patriarchu označil Vatikán za dôležitý krok v úsilí o zmierenie dávneho rozporu, keď sa v 11. storočí východná pravoslávna cirkev odtrhla od západnej katolíckej cirkvi.
Vo štvrtok vyzvali pápež a Bartolomej v rámci spoločného náboženského obradu na jednotu cirkví po takmer tisícročnej schizme. Benedikt XVI. si zblíženie s viac ako 250-miliónovou pravoslávnou komunitou stanovil za jeden z hlavných cieľov svojho pôsobenia. Kresťanská cirkev sa rozdelila kvôli viacerým sporom, vrátane sporu okolo rozsahu právomocí pápeža.
Vo večerných hodinách navštívil pápež chrám Hagia Sofia a Modrú mešitu v srdci starého Istanbulu. Benedikt XVI. sa tak stal len druhým pápežom v histórii, ktorý vstúpil na pôdu mešity. Návštevu mešity možno považovať za ďalšie gesto zmierenia s moslimským svetom, ktorý pobúrili vyjadrenia Benedikta XVI. na adresu proroka Mohameda počas septembrovej návštevy Nemecka.
Ako prvý pápež vstúpil do mešity Benediktov predchodca Ján Pavol II. počas návštevy sýrskeho Damasku v roku 2001. V Modrej mešite sprevádzal pápeža istanbulský veľký mufti Mustafa Cagrici, ktorý nahlas prednášal modlitby, kým pápež sa modlil a meditoval separátne.
V záverečnej fáze svojej štvordňovej návštevy Turecka celebroval dnes pápež v istanbulskej Katedrále Ducha svätého omšu, na ktorej sa popri duchovnom vodcovi pravoslávnych kresťanov, ekumenickom konštantínopolskom patriarchovi Bartolomejovi I. zúčastnil aj arménsky patriarcha Mezrob II.
Benedikt vo svojej kázni opäť zdôraznil potrebu prekonania 1000 rokov trvajúceho rozkolu medzi západnou a východnou kresťanskou cirkvou. Pápež sa zmienil aj o tom, že jeho predchodca Ján Pavol II. sa už počas svojej návštevy Istanbulu pred 26 rokmi vyslovil za úplnú jednotu kresťanských cirkví, ktorá sa dodnes neuskutočnila.
Pápež sa opätovne zasadil za slobodu cirkví, ktoré by podľa jeho slov nikomu nemali nanucovať nič, ale na druhej strane by si mali zachovať možnosť konania podľa svojich vlastných predstáv.
