BRATISLAVA 29. novembra (SITA) - Vo vojenskej misii Severoatlantickej aliancie (NATO) v Afganistane podľa generálneho tajomníka NATO Jaapa de Hoopa Scheffera doteraz pôsobilo 86 percent potrebného počtu vojakov, po stredajšom rokovaní Severoatlantickej rady (NAC) sa ich počet zvýši na 90 percent žiaduceho stavu.
Šéf NATO nekonkretizoval, ktoré krajiny prisľúbili zvýšenie počtu vojakov v Afganistane. Ochotu rozšíriť svoje kontingenty v krajine už pred summitom avizovali Česká republika, Dánsko a Kanada. Priamo na rokovaní NAC rovnakú ponuku predniesli podľa diplomatických zdrojov ešte tri ďalšie krajiny, Slovensko však medzi nimi nebolo. Afganistan bol jednou z hlavným tém rokovania NAC v rámci dvojdňového summitu aliancie v lotyšskom hlavnom meste Riga. Problematickou sa javila najmä požiadavka USA súvisiaca s aktívnejším zapojením krajín do činnosti jednotiek ISAF pod velením NATO v Afganistane a prevelením ich jednotiek na nepokojný juh krajiny.
Podľa vyjadrenia generálneho tajomníka NATO je všetkých 26 členských krajín aliancie, ktoré sa zúčastňujú na operáciách ISAF v Afganistane, pripravených "v prípade nebezpečenstva" zasiahnuť kdekoľvek na území krajiny. Naznačil tak ochotu členských krajín zasiahnuť aj na nepokojnom juhu Afganistanu, kam sa mnohí členovia napriek výzvam Spojených štátov zdráhajú vyslať svojich vojakov. Na otázku, čo to znamená "v prípade nebezpečenstva", však Scheffer konkrétne neodpovedal. O týchto otázkach podľa neho "rozhoduje jeden jediný človek - veliteľ misie ISAF".
Členovia NATO podporili návrh francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca na vytvorenie medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Afganistan, ktorá by zastrešovala pomoc medzinárodného spoločenstva tejto krajine. Okrem aliancie by v nej mali byť podľa predstáv NATO zastúpené aj Organizácia Spojených národov, Európska únia, skupina G8 a Svetová banka.
Aliancia na summite prehlásila svoju elitnú jednotku rýchleho nasadenia za plne operabilnú, čím dala európskym spojencom k dispozícii nástroje na rýchlu odpoveď na teroristické hrozby, napadnutie štátov alebo regionálne konflikty kdekoľvek na svete. Komuniké zo záverov summitu potvrdilo, že jednotka rýchleho nasadenia NATO je plne operabilná a pripravená na nasadenie do celého spektra misií. Jednotka rýchleho nasadenia je navrhnutá tak, aby boli pozemné, námorné a vzdušné sily schopné nasadenia v rámci niekoľkých dní do misií zahŕňajúcich humanitárnu pomoc, mierové operácie a intenzívne vedenie vojny.
Lídri Severoatlantickej aliancie pozvali v druhý deň summitu bývalé juhoslovanské republiky Srbsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu, aby sa pridali k predvstupovému programu Partnerstvo za mier (PFP). Srbsko a Bosnu zároveň vyzvali, aby plne spolupracovali s trestným tribunálom OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY). NATO sa vyjadrilo aj k prijatiu ďalších členov na summite v roku 2008 za predpokladu, že tieto krajiny splnia všetky požiadavky spojené s členstvom vo vojenskej organizácii. Nádejnými kandidátmi na vstup do aliancie sú balkánske krajiny Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko. Za rozšírenie aliancie sa vyslovila aj lotyšská prezidentka, ktorá povedala: "Estónci, Litovčania a my, Lotyši, dobre vieme, čo znamená sloboda, vieme, čo stojí a draho sme za jej získanie zaplatili. Sloboda je najdôležitejšou hodnotou okrem života samotného a niekedy sú časy, keď treba životy pre slobodu obetovať."
Zo summitu vzišli aj nové Celkové politické smernice aliancie, ktoré predznamenávajú budúce kroky v súvislosti s transformáciou NATO a armád členských krajín aliancie, a vytyčujú oblasti, v ktorých by sa NATO mala v budúcnosti angažovať.
Summit sa niesol aj v znamení narodeninových osláv francúzskeho prezidenta Chiraca. Lotyšská prezidentka Vaira Vikeová-Freibergová mu odovzdala "sladké prekvapenie" - narodeninovú tortu a kyticu červených ruží.
