Americký prezident George W. Bush a jeho jastraby chcú, aby NATO zohrávalo ústrednú úlohu v medzinárodnej bezpečnosti. A síce pod kontrolou generálneho štábu aliancie, ktorá je fakticky podriadená cieľom definovaným vo Washingtone. Ide o to vytvoriť v roku 2008 "globálne partnerstvo" s Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou. Novým Zélandom, Švédskom a Fínskom - partnerstvo, ktoré by sa staralo o svetové obchody v humanitných a vojenských otázkach od Afriky po Áziu a Stredný východ. Bolo by istým druhom klubu bohatých, či dokonca kresťanov. Ešte v júli bol francúzsky prezident Jacques Chirac znepokojený predstavou, že USA by mohli bombardovať Irán. Zmieri sa teraz s tým, že OSN sa zredukuje na akýsi celosvetový "prívesok"? A to všetko v prospech NATO, ktoré sa stáva globálnym pohonným strojom, avšak s jedným pilotom? - uzatvára francúzske periodikum.
Summitu v Rite venuje pozornosť aj ruský denník Kommersant, ktorý vo svojom dnešnom vydaní píše:
NATO sa teraz otvára, aby prekročilo aj hranice postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov. V Bruseli sa rozhodlo, že ako prvú krajinu z tohto druhu prijme aliancia Gruzínsko. Cez Gruzínsko totiž vedie ropovod z Azerbajdžanu do Turecka. Západ, ktorý sa výstavbou tohto vedenia intenzívne zaujímal, potrebuje bezpečnostné záruky na jeho prevádzku.
NATO prirodzene vie, že prijatie Gruzínska spôsobí Rusku väčší bôľ hlavy ako vstup pobaltských štátov. Z tohto dôvodu chystá NATO veľký balík s Gruzínskom, Chorvátskom, Macedónskom a Albánskom, ktoré sa majú stať členmi aliancie razom v roku 2008. Na rozdiel od gastronómie sú v politike lepšie stráviteľné veľké sústa, píše Kommersant.
