RIGA 29. novembra (SITA) - V lotyšskej Rige sa v stredu začalo rokovanie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni hláv štátov a vlád členských krajín. Rokovanie otvoril generálny tajomník aliancie Jaap de Hoop Scheffer, ktorý sa poďakoval všetkým členským krajinám prispievajúcim do členských operácií NATO a podieľajúcim sa na činnosti aliancie. Lotyšská prezidentka Vaira Vikeová-Freibergová sa v otváracom prejave prihovorila za to, aby dvere NATO ostali aj v budúcnosti otvorené. "Estónci, Litovčania a my, Lotyši, dobre vieme, čo znamená sloboda, vieme, čo stojí a draho sme za jej získanie zaplatili. Sloboda je najdôležitejšou hodnotou okrem života samotného a niekedy sú časy, keď treba životy pre slobodu obetovať," povedala Vikeová-Freibergová.
Hlavnými témami rokovania Severoatlantickej rady (NAC) je operácia NATO v Afganistane, modernizácia armády členských krajín a posilnenie partnerstiev s niektorými nečlenskými krajinami. Najproblematickejším bodom summitu zrejme bude žiadosť Spojených štátov adresovaná niektorým členským krajinám, aby sa aktívnejšie zapájali do činnosti operácie ISAF pod velením NATO v Afganistane, a aby prevelili svoje jednotky na nepokojný juh krajiny. Niektoré krajiny totiž zatiaľ váhajú, ako na túto požiadavku zareagovať.
Slovensko v Rige ešte nezaujme definitívny postoj k požiadavke aliancie na prevelenie slovenských vojakov pôsobiacich v Afganistane do oblasti Kandaháru na nepokojnom juhu krajiny. "Táto otázka nie je uzatvorená ani pozitívne, ani negatívne. Nie je rigorózne nie, ale ani áno, " povedal v utorok v lietadle smerujúcom do Rigy hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač.
Prezident Ivan Gašparovič je podľa Trubača skôr za to, aby Slovensko požiadavke NATO vyhovelo. Premiér Robert Fico je však iného názoru. Ministerstvo obrany k tejto otázke zatiaľ nechcelo zaujať stanovisko, minister František Kašický by sa mal vyjadriť po rokovaní NAC. Podľa prezidenta Slovensko potrebuje nejaký časový priestor, aby sa k tejto otázke mohlo definitívne vyjadriť. Slovensko sa podľa prezidenta rozhodne až po splnení určitých podmienok.
Na operáciách aliancie v Afganistane sa podieľajú všetky členské krajiny NATO, u niektorých z nich však mandát schválený ich národnými parlamentmi vylučuje zapojenie do bojových operácií. Práve to by Američania a vedenie aliancie chceli zmeniť, nie všetky krajiny sa však k týmto požiadavkám doteraz stavali pozitívne. Nemecko, ktorému bola adresovaná podobná požiadavka ako Slovensku, napríklad už avizovalo, že v stredu na summite v Rige túto požiadavku odmietne.
Podľa diplomatických zdrojov na summite v Rige nemôže žiadna nová nečlenská krajina očakávať pozvanie do aliancie. Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko môžu zatiaľ očakávať len "pozitívne signály".
Americký prezident George W. Bush okrem toho na summite vyzve na tesnejšiu spoluprácu aliancie s niektorými ázijskými či severoeurópskymi nečlenskými krajinami. Posilnenie spolupráce s piatimi krajinami - Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou, Švédskom a Fínskom - bude podľa Bieleho domu popri operáciách NATO v Afganistane hlavnou agendou americkej administratívy na summite v Rige.
