RIGA 29. novembra (SITA) - Pôsobenie Severoatlantickej aliancie (NATO) v Afganistane, modernizácia armády členských krajín a posilnenie partnerstiev s niektorými nečlenskými krajinami budú hlavnými témami rokovania Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni hláv štátov alebo vlád, ktoré sa v stredu začína. Najproblematickejším bodom summitu zrejme bude žiadosť Spojených štátov adresovaná niektorým členským krajinám, aby sa aktívnejšie zapájali do činnosti operácie ISAF pod velením NATO v Afganistane, a aby prevelili svoje jednotky na nepokojný juh krajiny. Niektoré krajiny vrátane Slovenska totiž zatiaľ váhajú, ako na túto požiadavku zareagovať. Rokovanie NAC otvorí o 9:20 miestneho času (8:20 SEČ) generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Po ňom vystúpi prezidentka hostiteľskej krajiny Vaira Vikeová-Freibergová a nasledovať budú prejavy hláv štátov alebo vlád všetkých ostatných členských krajín NATO v poradí, ktoré bude podľa vývoja diskusie priebežne určovať šéf NATO.
Slovensko v Rige ešte nezaujme definitívny postoj k požiadavke aliancie na prevelenie slovenských vojakov pôsobiacich v Afganistane do oblasti Kandaháru na nepokojnom juhu krajiny. "Táto otázka nie je uzatvorená ani pozitívne, ani negatívne. Nie je rigorózne nie, ale ani áno, " povedal v utorok v lietadle smerujúcom do Rigy hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač.
Prezident Ivan Gašparovič je podľa Trubača skôr za to, aby Slovensko požiadavke NATO vyhovelo. Premiér Robert Fico je však iného názoru. Ministerstvo obrany k tejto otázke zatiaľ nechcelo zaujať stanovisko, minister František Kašický by sa mal vyjadriť po rokovaní NAC. Podľa prezidenta Slovensko potrebuje nejaký časový priestor, aby sa k tejto otázke mohlo definitívne vyjadriť. Slovensko sa podľa prezidenta rozhodne až po splnení určitých podmienok.
Na operáciách aliancie v Afganistane sa podieľajú všetky členské krajiny NATO, u niektorých z nich však mandát schválený ich národnými parlamentmi vylučuje zapojenie do bojových operácií. Práve to by Američania a vedenie aliancie chceli zmeniť, nie všetky krajiny sa však k týmto požiadavkám doteraz stavali pozitívne. Nemecko, ktorému bola adresovaná podobná požiadavka ako Slovensku, napríklad už avizovalo, že v stredu na summite v Rige túto požiadavku odmietne.
Podľa diplomatických zdrojov na summite v Rige nemôže žiadna nová nečlenská krajina očakávať pozvanie do aliancie. Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko môžu zatiaľ očakávať len "pozitívne signály".
Americký prezident George W. Bush okrem toho na summite vyzve na tesnejšiu spoluprácu aliancie s niektorými ázijskými či severoeurópskymi nečlenskými krajinami. Posilnenie spolupráce s piatimi krajinami - Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou, Švédskom a Fínskom - bude podľa Bieleho domu popri operáciách NATO v Afganistane hlavnou agendou americkej administratívy na summite v Rige.
Konanie summitu aliancie na území krajiny bývalého Sovietskeho zväzu vyvolalo nevôľu v Moskve. Ruský minister obrany Sergej Ivanov pre pondelňajšie vydanie nemeckého denníka Der Spiegel vyhlásil, že "je samozrejmé, že časti ruského obyvateľstva nie je príjemné, ak sa summit NATO koná pred bránami Petrohradu". Ivanova osobne konanie summitu v meste, ktoré je od ruských hraníc vzdialené len 200 kilometrov, neznepokojuje, tvrdí však, že "ak NATO v Lotyšsku uskutoční veľké vojenské manévre s tankami a lietadlami, mohlo by to vyvolať obavy ruskej armády".
