Brusel 28. novembra (TASR) - Migranti a príslušníci etnických menšín sú naďalej diskriminovaní vo všetkých krajinách Európskej únie v oblasti vzdelávania, zamestnania a bývania. Vyplýva to z výročnej správy za rok 2006, ktorú dnes zverejnilo Európske centrum pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (EUMC).
Bytová situácia imigrantov a etnických menšín je vážnym problémom vo všetkých členských štátoch únie. V mnohých krajinách príslušníci menšín, prisťahovalci, žiadatelia o azyl a Rómovia bývajú v chudobnejších a menej bezpečných podmienkach.
Takisto existuje vyššia pravdepodobnosť, že budú čeliť väčšej diskriminácii pri hľadaní bývania zo strany realitných agentov a prenajímateľov. Hoci je to vo všetkých krajinám únie nezákonné, je možné nájsť inzeráty s formuláciami, ktoré jasne odmietajú cudzincov - a to najmä v Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku.
V Belgicku sa zaznamenali prípady, keď prenajímatelia odmietli prenajať byt ľuďom s cudzími menami a k podobnej diskriminácii došlo aj v Dánsku, Francúzsku, Taliansku a Fínsku. Neúspešní žiadatelia o azyl a starší prisťahovalci tak prispievajú k zvyšovaniu podielu cudzincov medzi bezdomovcami.
V prípade Slovenska správa poukazuje na "extrémne úbohú" kvalitu bývania v rómskych osadách, pričom väčšina nemá tečúcu vodu a sociálne zariadenia. Rómovia na Slovensku rovnako ako v Českej republike, Litve, Lotyšsku, Španielsku a Portugalsku čelia priestorovej segregácii, keď sú rómske rodiny odsúvané na okraj miest.
Vyše 80 percent rómskych osád na Slovensku sa nachádza vo vidieckych oblastiach. Zatiaľ čo elektrinu má 91 percent usadlostí, takmer 81 percent nemá kanalizáciu a 37 percent nemá tečúcu vodu.
Takmer tretina obydlí v rómskych osadách je ilegálnych, pričom najtypickejším sú "búdy", ktoré tvoria 16 percent obydlí a ktoré obýva 14 percent obyvateľov rómskych osád.
EUMC tiež konštatuje, že v oblasti vzdelávania dochádza v niektorých typoch školských systémov k zásadnej segregácii a následnému vytváraniu priepastí medzi privilegovanými a znevýhodnenými skupinami, čo postihuje najmä migrantov a menšiny. Ku krajinám s takýmto typom vzdelávacích systémov zaraďuje EUMC Belgicko, ČR, Nemecko, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko a Slovensko.
Medzi prípady diskriminácie oznámené EUMC patrí napríklad rasistické alebo antisemitské správanie učiteľov alebo študentov (v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Írsku, Holandsku, Rakúsku, Švédsku a Británii), školy, ktoré nedokázali zabezpečiť pracovnú prax pre študentov patriacich do etnickej menšiny (v Holandsku), zakazovanie deťom hovoriť v škole s ostatnými žiakmi ich materinským jazykom (napríklad v Dánsku, Nemecku, Rakúsku), diskriminačný obsah školských učebníc (na Cypre a v Maďarsku), ako aj vyčleňovanie rómskych detí z bežného školského systému (napíklad v ČR, na Slovensku a v Maďarsku).
Segregácia rómskych detí pokračuje aj naďalej, hoci sa urobili určité kroky proti tomuto javu. Vyčleňovanie rómskych detí z riadneho školského systému sa pritom považuje za jeden z najzávažnejších problémov v oblasti vzdelávania, ktorý má pre Rómov následne negatívny dopad aj pri hľadaní zamestnania.
Rozšírené praktiky odsunu rómskych žiakov do špeciálnych škôl namiesto ich integrácie vedie k ich znevýhodňovaniu. Medzi krajiny s takýmito praktikami patrí aj Slovensko, kde dochádza k vytváraniu špeciálnych rómskych tried.
V súvislosti s diskrimináciou vo vzdelávaní v niektorých krajinách vrátane Slovenska pritom neexistujú vôbec žiadne oficiálne alebo neoficiálne štatistické údaje.
V oblasti oficiálne zaregistrovaných rasovo motivovaných trestných činov patrí Slovensko ku krajinám s rastúcou tendenciou, keď v roku 2005 došlo v porovnaní s rokom 2000 k 43-percentnému nárastu, čím patrí SR po Dánsku druhé miesto v rebríčku spomedzi 11 krajín, ktoré tieto údaje poskytli.
Správa však vyzýva na opatrnosť pri interpretácii týchto údajov, pretože v prípade oboch krajín, uvádzajúcich permanentne nízke hodnoty, môže dôjsť k dramatickému nárastu len na základe zopár incidentov.
Správa zdôrazňuje, že Rómovia sú vystavení rasovému násiliu po celej EÚ, avšak najviac to platí pre nové členské krajiny únie. Osobitným terčom rasového násilia a trestných činov sú Rómovia nielen zo strany širokej verejnosti, ale aj zo strany úradníkov verejnej správy.
EUMC síce uvádza, že v jednotlivých členských štátov sa uskutočnili rozličné semináre, zriadili sa inštitúcie a prijali sa viaceré opatrenia na boj proti rasizmu a diskriminácii, no v správe sa kritizuje nedostatočné spracúvanie údajov, čo brzdí prijímanie potrebných opatrení pre zintenzívnenie tohto boja.
Len dve krajiny EÚ (Fínsko a Británia) majú zavedený komplexný systém spracovania údajov a zaznamenávania rasovo a nenávistne motivovaných incidentov. Slovensko patrí do druhej zo štyroch skupín podľa úrovne takéhoto systému.
Niektoré členské krajiny takisto meškajú so začlenením dvoch antidiskriminačných smerníc EÚ do svojej legislatívy. Stanovený termín nedodržalo Nemecko, Luxembursko, Fínsko a Rakúsko.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) dem
