Na púť do Haify čakajú bahaisti roky

Bahaizmus založil v 19. storočí perzský šľachtic Bahá-u-lláh (po arabsky Božia sláva), údajne posledný prorok, a niektorí ho teda považujú za odnož islamu.

Sídlo bahaizmu sa nachádza neďaleko epicentra konfliktu na Blízkom východe, na hore Karmel, ktorá sa týči nad izraelským prístavom Haifa.

Začiatkom tohto roku sa Haifa stala hlavným terčom rakiet ozbrojencov Hizballáhu, pričom niektoré z nich skončili veľmi blízko unikátnych bahaistických záhrad a svätýň. Bahaistom sa darí na Západe, ale ich prežitie na Blízkom východe, kľúčové pre existenciu náboženstva, je otázne vzhľadom na silné prenasledovanie a diskrimináciu.

V Iráne, kde túto vieru považujú za kacírstvo, má asi 300-tisíc prívržencov; veriacich prenasledujú aj v Egypte (kde ich je okolo 2000). Keďže posvätné miesta bahaizmu nie sú dostatočne priestranné, naraz smie robiť púť do Haify najviac 500 ľudí, pričom na túto poctu sa čaká až šesť rokov a zopakovať ju možno po ďalších piatich.

Schránka s telesnými pozostatkami Bahá-u-lláha je neďaleko izraelského pobrežného mesta Acre a považuje sa za najsvätejšie miesto tohto náboženstva a ústredný cieľ pútí.

No toto vierovyznanie sa samo považuje za nezávislé náboženstvo, ktorého päť miliónov prívržencov žije vo vyše 190 krajinách sveta. Podľa šéfa kancelárie verejných informácií Baháí je ich náboženstvo založené na priamej skúsenosti a nevidí svoju úlohu v slepej poslušnosti, hoci veriaci by sa mali o svoje presvedčenie podeliť s ostatnými. Ústredný princíp znie, že ľudia by mali pracovať na vybudovaní globálnej spoločnosti, ktorá žiada skoncovať s predsudkami, plnú rovnosť pohlaví a zlikvidovanie extrémov chudoby a bohatstva. (reuters)