Nedostávala plat a pani domu sa jej vyhrážala, že ju zabije. Monina rodina by sa to nikdy nedozvedela, pretože tridsaťpäťročná Ázijčanka nikomu nepovedala, kam odchádza. Podľa tlače pôsobí aspoň jedna slúžka v 89 percentách saudskoarabských domácností. Miestni s nimi nezaobchádzajú najlepšie, takže veľvyslanectvá mnohých krajín zriadili útočisko, kam sa môžu tieto ženy uchýliť, ak sa rozhodnú utiecť.
Mona o svojom osude hovorila len pod podmienkou, že neprezradí svoje pravé meno, ani krajinu, z ktorej pochádza. Medzi miliónom slúžok, ktoré pôsobia v Saudskej Arábii, sú najmä ženy z Bangladéša, Indie, Filipín, Etiópie, Indonézie, Nepálu a Srí Lanky.
Fyzické tresty a sexuálne zneužitia
„Keď pani nebola spokojná s mojím upratovaním, štípala ma alebo kopala. Mala som tvár pokrytú modrinami a podliatinami. Preto som sa rozhodla, že odídem. Raz som si v obchode vyberala šaty, položila som kôš na zem a utiekla,“ hovorí Mona.
Mať slúžku je v bohatom saudskoarabskom kráľovstve bežné aj v rodinách s nižším príjmom. Konflikt ázijskej kultúry s kultúrou bývalých beduínov prináša veľa problémov. V tlači sa často objavujú prípady sexuálneho zneužitia slúžok a úmrtí pri pokusoch o útek. Saudskoarabská spoločnosť „svoje“ ženy vidí najradšej doma pri deťoch. Saudskoarabky nesmú samy viesť automobil a ich hlavnou starosťou v dome je sledovať a hodnotiť prácu slúžky.
Bez výplaty
Diplomati o problémoch dobre vedia. Keď sa utečenkyňa obráti na veľvyslanectvo, musí diplomatický zbor v rodine zmestnávateľov vyzdvihnúť zadržaný pas aj nevyplatenú mzdu.
Pokým Mona čaká na svojich takmer 1000 dolárov, ktoré mala dostať za polročnú prácu, Sarah nedostala zaplatené za šesť rokov služby. „Nedávali mi žiadne peniaze. Čakala som na ne každý mesiac, ale vždy povedali: „Neskôr.“ Teraz je to už šesť rokov. Keď ma pani zastihla cez deň, že spím, ovalila ma metlou. Hovorila, že keď sa budem sťažovať, pôjdem do väzenia. Plakala som a modlila sa, “ opisuje svoj osud tridsaťsedemročná Sarah.
Osemnásťročná Habiba slúžila osem mesiacov. Aj ona dúfa, že pre ňu veľvyslanectvo vymôže späť nevyplatené peniaze skôr, ako ju pošlú domov. Podarilo sa jej utiecť, keď sa „jej“ rodina vydala na svadbu mimo Rijádu. Všetky tieto ženy sa zhodujú v tom, že zamestnávatelia sa obávajú, že len čo si cudzinky našetria, odídu a zoženú si lepšiu prácu. Manželky sa tiež obávajú, že manžel sa začne o slúžku zaujímať po sexuálnej stránke. Saudskoarabský zákon umožňuje mužovi oženiť sa s viac ako jednou ženou, čím sa môže prvá cítiť ohrozená. Monina pani chcela, aby sa Mona pohybovala po dome v prítomnosti manžela so závojom na tvári. Keď jej raz závoj spadol, domáca ju vyfackala.
Snaha pomôcť
Saudskoarabské úrady sa snažia postavenie pomocníc v domácnosti zlepšiť. Ministerstvo vnútra zriadilo úrad sociálnej starostlivosti, ktorý ma riešiť sťažnosti. V Rijáde je služba pre slúžky, ktoré sa ocitnú v ťažkej situácii.
Riešením je útek
Štyridsiatnik Fajsal hovorí, že rodiny platia spiatočnú letenku aj tým slúžkam, ktoré utečú. A potom ich znovu čakajú poplatky za novú ženu, ktorú treba najať v zahraničí. Fajsal má päť detí a v jeho domácnosti sa vystriedali už štyri slúžky. S jednou z nich nadviazal sexuálny styk. Hovorí, že ženy, ktoré odhalia pred mužom svoje telo, si o to koledujú: „Vaša manželka spí alebo je preč, a pred vami sa skláňa žena a odhaľuje svoju kožu, čo by v manželkinej prítomnosti nerobila...“
S tým však dvadsaťtriročná Jasra nesúhlasí. Utiekla aj s kolegyňou a tvrdí, že lovkýň mužov je medzi slúžkami málo. „Niektoré sú také, ale nie je ich veľa. Ja sa teraz chcem vrátiť domov. Chcem svoje zarobené peniaze a začnem študovať,“ hovorí mladá žena.
