Haag 27. novembra (TASR) - Sudcovia haagskeho tribunálu OSN dnes odňali srbskému ultranacionalistovi Vojislavovi Šešeljovi právo viesť vlastnú obhajobu. Dôvodom je skutočnosť, že obžalovaný sa odmietol dostaviť na otvorenie procesu, v ktorom čelí obvineniam z vojnových zločinov.
Predstaviteľ tribunálu oznámil, že Šešelj pokračuje v hladovke a zoslabol od piatku, keď sa podrobil poslednej lekárskej prehliadke. Viac ako dva týždne pije len vodu. Šešelj "sa nechce zúčastniť na dnešnom pojednávaní", oznámil zapisovateľ na krátkom predprocesnom pojednávaní.
Predsedajúci sudca Alphons Orie uviedol, že Šešelj nepredložil žiadne písomné vyhlásenie, či sa bude obhajovať sám. Odmietnutie účasti na otváracom pojednávaní súd "chápe ako vzdanie sa práva byť vypočutý," povedal Orie. Súd následne vymenoval britského právnika Davida Hoopera za stáleho zástupcu Šešelja.
Orie oznámil, že žaloba predvolá 102 svedkov. Na ich vypočúvanie vyčlenil 81,5 pojednávacích hodín, čo znamená, že predkladanie argumentov žaloby potrvá najmenej do jari.
Šešelj (52), ktorý svojho času v Sarajeve prednášal politológiu, je jedným z najvyššie postavených politických predstaviteľov zadržiavaných tribunálom. Čelí obvineniam z účasti na kriminálnom sprisahaní s cieľom vyhnať Nesrbov z veľkých častí Bosny a Chorvátska počas balkánskych vojen z prvej polovice 90. rokov. Medzi obvineniami figurujú vražda, mučenie a znásilnenie. Pred tribunál dobrovoľne predstúpil po vznesení žaloby vo februári 2003. V prípade uznania viny mu hrozí doživotné väzenie.
Proces je ďalším pokusom Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) potrestať osoby, ktorým pripisuje najväčšiu zodpovednosť za brutálne vojny sprevádzajúce rozpad Juhoslávie.
Šešelj je obžalovaný z regrutovania smutne známych srbských polovojenských oddielov, podnecovania etnického napätia nenávistnými nacionalistickými prejavmi, ako aj z plánovania obsadenia chorvátskych a bosnianskych miest s cieľom vyhnať Nesrbov z oblastí, ktoré - spolu s inými politickými a vojenskými lídrami, vrátane prezidenta Slobodana Miloševiča - považoval za súčasť tzv. Veľkého Srbska.
Šešelj bol blízkym spojencom Miloševiča, ktorý v marci tohto roku zomrel v cele tribunálu - krátko pred očakávaným ukončením jeho štvorročného procesu.
Naťahovanie procesu s Miloševičom vyvolalo búrku kritiky, že proces, ktorý sa týkal konfliktov v Kosove, Bosne a Chorvátsku, trvá príliš dlho. V dôsledku toho pôvodnú 14-bodovú žalobu vznesenú proti Šešeljovi obmedzili na deväť bodov. ICTY tiež Šešelja varoval, že v prípade sabotovanie priebehu pojednávaní mu odoberie právo viesť vlastnú obhajobu.
Šešelj zostáva predsedom Srbskej radikálnej strany (SRS), najsilnejšieho samostatného subjektu v srbskom parlamente. SRS je tiež favoritom parlamentných volieb vypísaných na 21. januára a Šešelj figuruje na prvom mieste kandidačnej listiny.
Obžalovaný začal 10. novembra hladovku, žiadajúc slobodnú voľbu právnych poradcov, neobmedzené návštevy manželky a neobmedzené právo viesť vlastnú obhajobu.
Požaduje tiež slobodnú voľbu právnych poradcov, neobmedzené návštevy manželky Jadranky a neobmedzené právo viesť vlastnú obhajobu. Podľa rozhodnutia ICTY sa Šešelj môže obhajovať sám za podmienky, že nebude narúšať priebeh procesu.
Všetky dokumenty žiada vytlačené na papieri. Odmieta totiž používať počítač, argumentujúc obavami z "elektrického šoku". Trvá na tom, aby mu všetky súdne dokumenty predkladali výlučne v srbskom jazyku. ICTY svoje dokumenty vypracúva aj v tzv. jazykovej variante B-H-S - bosniansko-chorvátsko-srbskej. Tieto jazyky sú takmer totožné.
Aktualizované 13:20
