Berlín 23. novembra (TASR) - Vyšetrovací výbor nemeckého parlamentu (Bundestag) naďalej nedisponuje dôkazmi, že by spolková vláda bola informovaná o únose nemeckého občana libanonského pôvodu Chálida al-Masrího skôr, ako uviedla vo svojom oficiálnom stanovisku k udalosti.
Úvahy o zatajovaní informácií v tomto prípade odmietol bývalý spolkový minister vnútra Otto Schily (SPD), ktorý dnes odpovedal na otázky členov výboru. Vo svojej výpovedi uviedol, že o prípade al- Masrího ho informoval bývalý veľvyslanec USA v Nemecku Daniel Coats až 31. mája 2004. Coats na dôvernom stretnutí uviedol, že "sa stala chyba".
Al-Masrí pred parlamentným výborom vypovedal, že koncom roka 2003 ho zatkli v Macedónsku, americká tajná služba CIA ho potom odvliekla do väzenia v Kábule a prepustili ho až o päť mesiacov neskôr - 28./29. mája 2004.
Podľa výpovede Otta Schilyho mu americký diplomat oznámil, že USA sa al-Masrímu ospravedlnili a dali mu peniaze. Ako protislužbu sa s ním dohodli, že o svojom prípade bude mlčať. Schily sa vo svojej výpovedi často odvolával na to, že on sám je viazaný mlčanlivosťou a o mnohých veciach hovoriť nemôže.
Parlamentná opozícia sa chce obrátiť na Ústavný súd v Karlsuhe so žiadosťou o vysvetlenie, do akej miery je nemecká vláda oprávnená rozhodovať o stupni utajenia napríklad obsahov rôznych stretnutí. Opozícia kritizuje napríklad skutočnosť, že politici sa pri výpovediach pred parlamentným výborom odvolávajú na rôzny stupeň utajenia a ich výpovede sú tak neúplné.
Schilyho výpoveď v súvislosti s al-Masrím potvrdil aj vedúci oddelenia polície na spolkovom ministerstve vnútra Günter Krause, ktorý takisto poprel, že by do Masrího únosu boli nejakým spôsobom zainteresované oficiálne nemecké miesta. O prípade sa Krause dozvedel 1. júna, teda deň po rozhovore Schilyho a amerického diplomata. Masrí bol však v tom čase už na slobode a o svoje práva sa mohol hlásiť už sám. Z tohto dôvodu spolkové ministerstvo vnútra najskôr vyčkávalo a neinformovalo ministerstvo zahraničných vecí. O zavlečení nemeckého občana však dostal informácie Spolkový kriminálny úrad (BKA) a Úrad na ochranu ústavy.
Podpredseda BKA Bernhard Falk potvrdil, že nemecké bezpečnostné orgány al-Masrího registrovali ešte pred jeho zavlečením, neviedli však proti nemu vyšetrovanie.
Vyšetrujúci výbor nemeckého parlamentu, ktorý začal svoju prácu 7. apríla, sa zaoberá nielen prípadom zavlečenia al-Masrího, ale aj nasadením dvoch pracovníkov Spolkovej spravodajskej služby (BND) v Bagdade počas vojny v Iraku, tajnými preletmi CIA a okolnosťami internovania Turka Murata Kurnaza z Brém, ktorý strávil niekoľko rokov v zajateckom tábore na americkej vojenskej základni Guantánamo.
