Terajšia vláda premiéra Jana Petera Balkenendeho stratila väčšinu koncom júla po tom, ako ju opustila menšia koaličná strana D66. Predvolebné prieskumy naznačovali, že stredopravicová Balkenendeho Kresťanskodemokratická výzva (CDA) si udrží najväčší počet kresiel. Keďže v krajine je pomerný volebný systém, výsledky volieb však budú pravdepodobne znamenať začiatok zdĺhavých vyjednávaní o zostavení novej vlády.
Hoci vo svete sa o Holandsku hovorilo hlavne ako o krajine sústreďujúcej sa na prísny postoj voči prisťahovalectvu, v predvolebnej kampani dominovali ekonomické a sociálne otázky. Ukázalo sa, že malý vplyv na domácu atmosféru mal aj návrh vlády na zákaz úplného zahaľovania moslimských žien žijúcich v krajine. Zdá sa, že holandskí voliči sú takýmito témami už unavení a okrem toho medzi hlavnými politickými stranami v otázke obmedzenia prisťahovalectva a podpory integrácie imigrantov do spoločnosti panuje zhoda.
Podľa prieskumov v predvečer hlasovania 20 percent voličov ešte nebolo rozhodnutých, komu dajú svoj hlas. V stredu dopoludnia sa na hlasovaní zúčastnilo vyše 20 percent voličov, čo bolo porovnateľné s voľbami v roku 2003, keď volebná účasť nakoniec dosiahla 80 percent. Podľa posledných predvolebných prieskumov Balkenendeho CDA by mala v 150-člennom parlamente obsadiť približne 41 kresiel a najväčšia opozičná Labouristická strana (PvdA), ktorú vedie Wouter Bos, by mala získať 31 až 38 poslaneckých mandátov. Ľavicovejšia Socialistická strana (SP), ktorá svoju kampaň založila na odmietaní reformy sociálneho štátu, by mohla podľa prieskumov zaznamenať výrazný úspech a zvýšiť počet svojich poslancov z terajších 9 na 23. Očakáva sa, že v parlamente sa oslabí postavenie pravicovej Liberálnej strany (VVD), ktorá je spojencom sociálnych demokratov. Podľa prieskumov počet jej poslancov klesne z 28 na 22. Voľby tak môžu znamenať, že sa pri moci ťažko udrží terajšia stredopravicová koalícia, ale väčšinu nezískajú ani ľavicové strany na čele s labouristami. Výsledkom tak môže byť určitý druh veľkej koalície kresťanských demokratov a labouristov. Prvé prieskumy založené na oslovení ľudí opúšťajúcich volebné miestnosti sa očakávajú hneď po skončení hlasovania o 21:00 a prvé čiastočné výsledky volieb o hodinu neskôr.
Premiér Balkenende sa v snahe, aby jeho kresťanskí demokrati uspeli v stredajších parlamentných voľbách, spoliehal na svoj obraz čestného človeka a na rast hospodárstva. V predvolebnej kampani tento ženatý muž, ktorý je otcom jedného dieťa, zdôrazňoval, že nezáleží na jeho osobe, ale na hodnotách jeho strany. V máji minulého roka Balkenende utrpel vo volebných miestnostiach porážku, keď obyvatelia krajiny odmietli návrh euroústavy napriek tomu, že vláda podporovala jeho schválenie. Dnes je mu verejná mienka viac naklonená aj preto, že si osvojil populistické témy, ako je zastavenie prisťahovalectva a prísny postoj voči kriminalite.
Lídra labouristov Woutera Bosa začiatkom tohto roka začali považovať za možného budúceho holandského premiéra potom, čo Labouristická strana v marcových komunálnych voľbách získala 23,4 percenta hlasov, kým vládni kresťanskí demokrati iba 16,9 percenta. Keď však začala holandská ekonomika opäť rásť, všeobecná nespokojnosť so stredopravicovou vládou sa zmiernila. Bos v predvolebnej kampani zdôrazňoval, že ekonomické zlepšenie by sa začalo oveľa skôr, nebyť vládnych škrtov v rozpočte. Urobil však aj chybu, keď naznačoval, že bohatší dôchodcovia by mali viac prispievať do štátnych dôchodkových fondov. V spoločnosti, v ktorej sa výrazne zvýšilo zastúpenie starších ľudí, sa voliči zo strednej a vyššej vrstvy naľakali, že ľavicová vláda zníži ich penzie.
