Kým 17. november 1939 je spojený s represiou nacistických okupantov proti českým vysokoškolákom a vysokým školám, pred 17 rokmi, 17. novembra 1989, brutálny policajný zákrok proti pokojnému sprievodu na Národnej triede v Prahe odštartoval protikomunistické protesty študentov a širokej verejnosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu.
K reliéfu v podobe holých rúk na Národnej triede prišli dnes dopoludnia desiatky občanov, ale iba hŕstka politikov. Väčšina ústavných činiteľov si návštevu pietneho miesta naplánovala až na popoludnie.
V porovnaní s minulými rokmi bolo aj menej zapálených sviečok a kytíc a vencov. Veľmi často zapaľovali sviečky rodičia s deťmi, alebo starí rodičia s vnúčikmi. Nechýbali ani bezprostredné momenty dojatia.
Bolo to nádherné. Je to doba, na ktorú sa nezabúda. Bol som v prvom ročníku na vysokej, takže tým 17. novembrom sa to pre mňa, ako aj pre mnoho iných ľudí, všetko iba začalo. Keď sme sa odtiaľto vrátili a vedeli sme, akým spôsobom tá demonštrácie prebiehala, tak sme sa hneď o zážitky podelili s rodičmi, kamarátmi, priateľmi. V pondelok sme nevedeli, čo sa bude diať, keď prídeme do školy: budeme sa učiť, nebudeme sa učiť? Bolo to dramatické, pochopiteľne... Ja som mal auto, tak som si ho požičal od otca a vyrážali sme po republike, rozvážali sme transparenty, materiály. Boli to zážitky na dedinách, kde nás dedinčania s absolútnym nepochopením hnali To boli zážitky!, povedal pre TASR na Národnej triede v Prahe dnes 35-ročný Dan Holk, ktorý prišiel zapáliť sviečku spolu s dcérou v kočíku.
Na udalosť, ktorá viedla k pádu totalitného komunistického režimu vo vtedajšom Československu, dnes spomínali ľudia všetkých vekových kategórií. Sviečku na Národnú triedu priniesla aj dnes 65-ročná Libuše Jarolímová, ktorá priviedla so sebou aj päťročného vnuka. A čo pre ňu po 17 rokoch 17. november znamená?
Veľký sviatok, pretože som chodila na manifestácie, dcéra bola v tom sprievode, a toto už je vnuk. A aj jeho chcem s tým oboznámiť. Som trochu dojatá, nemôžem, povedala pre TASR.
Na rozdiel od mnohých iných má Libuše Jarolímová pochopenie aj pre ľudí, ktorí tvrdia, že pred rokom 1990 sa im žilo lepšie. Výskum agentúry STEM v predvečer výročia revolúcie zistil, že kladne hodnotia ponovembrový vývoj iba dve tretiny občanov. Podľa nej je to preto, že aj pred pádom komunizmu boli ľudia, ktorí sa o seba nechceli postarať. A aj dnes sociálnu pomoc mnohí vyžadujú napriek tomu, že ju nepotrebujú.
