Minsk 16. novembra (TASR) - O zhoršení zdravotného stavu lídra bieloruskej opozície Alexandra Kozulina, ktorý 20. októbra vstúpil do časovo neobmedzenej protestnej hladovky a o ktorého hospitalizácii prišli správy ešte v októbri, informoval dnes jeho niekdajší "kolega" z väzenskej cely.
Podľa slov exposlanca bieloruského parlamentu Sergeja Skrebeca Kozulin zoslabol a počas 26 dní hladovky stratil z hmotnosti 17 kilogramov. "Teraz je kosť a koža", dodal.
Kozulinova dcéra Julia na sklonku októbra informovala, že riaditeľ väzenského zariadenia poprel, že by sa jej otcovi dostávalo terapie. Odsúdeného vraj pozbavili povinnosti pracovať, neumiestnili ho však ani do samotky, ani do nemocničnej izby. Jeho zdravotný stav označil riaditeľ vtedy za dobrý.
Bývalý univerzitný profesor, ktorého 13. júla odsúdili na 5,5 roka väzenia za organizáciu nepovoleného protestu proti opätovnému zvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka, vstúpil podľa informácií organizácie pre ochranu ľudských práv Charta 97 do hladovky s cieľom vynútiť si prerokovanie situácie v krajine Bezpečnostnou radou OSN. Chcel tak upozorniť medzinárodné spoločenstvo na "nezákonnosť" v Bielorusku.
Tento fakt potvrdil dnes aj spomínaný exposlanec, ktorého vo februári odsúdili na dva a pol roka väzenia za údajnú defraudáciu. Muž, ktorého podľa názoru ochrancov ľudských práv poslali za mreže kvôli kritike prezidenta Alexandra Lukašenka, sa po početných hladovkách ocitol v stredu na slobode na základe amnestie.
Podľa Skrebecových slov by civilizované štáty nemali zatvárať oči nad nekompromisným systémom politického útlaku v krajine, ktorý vybudoval najvyšší bieloruský predstaviteľ.
Prvé správy o hladovke Alexandra Kozulina prišli z Bieloruska už 21. septembra. Jeho štáb vtedy hovoril o proteste proti porušovaniu zákona súčasným režimom.
Odsúdeného v tom čase premiestnili do trestného tábora číslo tri Vitebskej oblasti neďaleko bielorusko-ruskej štátnej hranice, kde si odpykáva trest.
Kozulin bol jedným z dvoch opozičných kandidátov v marcových prezidentských voľbách, ktoré odporcovia úradujúcej hlavy štátu označili za zmanipulované a Západ za nedemokratické. Úrady ho obvinili z narušenia verejného poriadku a podnecovania k nepokojom.
Európska únia vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím bieloruskej justície. Slovenská diplomacia patrila medzi tie, ktoré požadovali Kozulinovo prepustenie na slobodu.
2 6 20 le juh
