ANKARA 16. novembra (SITA/AFP) - Iracký premiér Núrí al-Malíkí vo štvrtok vyhlásil, že v súvislosti s nárastom násilia v krajine vláda zvažuje nové bezpečnostné opatrenia. Zároveň zdôraznil potrebu zastaviť "zahraničnú intervenciu" v Iraku.
"Na programe je balík opatrení, ktoré majú byť zavedené v nasledujúcich dňoch s cieľom zastaviť výbuchy a bombové útoky," uviedol al-Malíkí po rozhovoroch s tureckým premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom v Ankare. "Istým skupinám nedovolíme, aby si medzi sebou vybavovali účty," dodal bez ďalšieho spresnenia. "Nás znepokojuje otázka bezpečnosti... Ak máme ochrániť Irak, musíme povedať stop zahraničnej intervencii... Chceme žiť v mieri s našimi susedmi."
Al-Malíkí tiež komentoval snahy irackých Kurdov samostatne obchodovať s ropou v autonómnej oblasti na severe krajiny. Prírodné zdroje podľa neho patria všetkým Iračanom a považuje za nespravodlivé, ak z nich má prospech iba časť obyvateľstva. Zdôraznil, že ropné centrum Kirkúk, ktoré chcú tamojší väčšinoví Kurdi začleniť do svojho regiónu, je neoddeliteľnou súčasťou Iraku. "Nedovolíme, aby bol ktorýkoľvek občan, bez ohľadu na etnický pôvod, vystavený nespravodlivosti," ubezpečil iracký premiér. Obyvateľstvo Kirkúku tvoria aj Arabi a Turkméni, ktorí ostro odmietajú pričlenenie mesta ku kurdskej oblasti.
Podľa tureckej tlačovej agentúry Anatolia mala byť jedným z hlavných predmetov rozhovorov Strana kurdských pracujúcich (PKK). Ozbrojená separatistická skupina využíva základne v hornatom regióne severného Iraku, odkiaľ podniká cezhraničné útoky. Ankara pohrozila cezhraničnými operáciami na severe Iraku, ak proti PKK nedokážu zakročiť Washington a Bagdad. Podľa Turecka povstalci neobmedzene využívajú slobodu pohybu na severe Iraku s prevažne kurdským obyvateľstvom, kde si vedia ľahko zadovážiť zbrane a výbušniny.
PKK bojuje za samostatnosť Kurdov od roku 1984, odkedy si ich ozbrojené povstanie vyžiadalo viac ako 37 000 obetí. Európska únia a Spojené štáty americké považujú PKK za teroristickú organizáciu.
