ŠTRASBURG 15. novembra (SITA) - Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili dlho očakávanú smernicu o službách, ktorej cieľom je otvorenie trhu služieb v EÚ a odstránenie administratívnych bariér pre ich voľný pohyb. Poslanci tak hlasovaním podporili spoločné stanovisko Rady EÚ, ktoré až na niekoľko detailov zohľadňuje požiadavky EP z februárového prvého čítania. Legislatívny proces sa tým ocitol vo finále a smernica čoskoro vstúpi do platnosti. Smernicu musia do konca roka formálne schváliť ministri členských krajín a najneskôr do troch rokov vstúpi do platnosti.
Návrh smernice o liberalizácii trhu služieb vypracovala a v roku 2004 verejnosti predstavila Európska komisia ako jeden z hlavných prvkov reformy lisabonskej stratégie. Cieľom je umožniť poskytovateľom služieb z celej EÚ jednoduchšie uplatňovanie práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine únie. Návrh vypracoval vtedajší eurokomisár pre vnútorný trh Frits Bolkestein, preto je nariadenie známe aj ako "Bolkesteinova smernica".
Kompromisný text je výsledkom rokovaní, ktoré od februára, keď parlament hlasoval o návrhu prvý raz, absolvovali Európska komisia a Rada ministrov. Prvá verzia z roku 2004 otriasla časťou európskej spoločnosti, ktorá sa zľakla "poľského alebo slovenského údržbára" pracujúceho za nízky plat a bez akýchkoľvek noriem. Časť starších členských štátov považovala smernicu za formu sociálneho dumpingu, zatiaľ čo noví členovia tvrdili, že iba napĺňa jedno zo štyroch základných práv únie - voľný pohyb služieb. Po parlamentnej "bitke" o rekordných 1600 pozmeňovacích návrhov, z ktorých poslanci schválili 213, nakoniec zostal text, ktorý síce garantuje slobodu poskytovania služieb v ostatných členských krajinách, no zároveň vytvára sériu obmedzení. Konečné znenie smernice podporuje pôvodný zámer - zjednodušenie administratívnych postupov pre voľný pohyb služieb v EÚ. Členský štát tak už nebude môcť komplikovať poskytovateľovi služieb z inej členskej krajiny jeho činnosť množstvom administratívnych prekážok. Smernica ďalej zavádza zriadenie tzv. jednotného miesta kontaktu pre vybavovanie všetkých formalít súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či umožnenie nenákladnej registrácie poskytovateľov služieb prostredníctvom internetu. Legislatíva je zameraná najmä na uľahčenie činnosti malým podnikateľom v EÚ.
Najvýraznejším kompromisom zostáva otázka tzv. princípu krajiny pôvodu, ktorý umožňoval východoeurópskym firmám pracovať v západnej Európe, no podľa zákonov platných u nich doma. Nová verzia zachováva princíp krajiny pôvodu, no umožňuje hostiteľskej krajine z dôvodov ochrany verejného zdravia, ochrany životného prostredia a bezpečnosti kontrolovať činnosť zahraničných poskytovateľov služieb na ich území. Kompromis napríklad umožňuje Francúzsku kontrolovať vyše stotisíc Poliakov pracujúcich na stavbách, ktorí podľa októbrovej správy francúzskeho parlamentu dostávajú o tretinu nižší plat ako Francúzi.
Fínska poslankyňa Anneli Jäätteenmäkiová označila služby za centrálnu podmienku rastu a zamestnanosti v Európe a pripomenula, že pri poslednom rozšírení iba Švédsko, Fínsko a Veľká Británia otvorili svoj trh zamestnancom z nových krajín a ostatné krajiny naďalej vytvárajú prekážky. Takéto konanie označila za "krok späť", ktorého protipólom bude zavedenie smernice. Podľa Francisa Wurtza možno označiť za "kapituláciu" rozhodnutie veľkých politických skupín, ktoré ustúpili Rade EÚ a Európskej komisii. Za problematické označil najmä oblasti pracovného práva a sociálnych služieb. Jens-Peter Bonde vyhlásil, že smernica obsahuje množstvo nejasností, o výklade ktorých bude musieť rozhodnúť Európsky súdny dvor.
Väčšina slovenských europoslancov je s direktívou spokojná. Zita Pleštinská (SDKÚ-DS) pre agentúru SITA uviedla, že "smernica odstráni byrokratické prekážky“. Zároveň si však myslí, že ide o krehkú dohodu, ktorá iba čiastočne liberalizuje trh. Sergej Kozlík (ĽS-HZDS) označil direktívu za "vykradnutý návrh". Podľa neho "existuje riziko, že otvoríme trhy starším členským štátom, no ony nám nie.“ Kozlík vidí za kompromisom dosiahnutým medzi hlavnými politickými frakciami EP tlak starých členských štátov.
