Lahúd poslal v nedeľu premiérovi Fuádovi Siniorovi list, v ktorom sa odvoláva na libanonskú ústavu a upozorňuje na stratu ústavnosti jeho 24-členného kabinetu, z ktorého odišli piati šiitski ministri, čím sa porušil ústavný princíp spravodlivého zastúpenia hlavných náboženských siekt v Libanone. Podľa libanonskej ústavy totiž musia s vládou súhlasiť všetky tri hlavné zložky libanonskej spoločnosti - sunniti, šiiti aj kresťania. Podporu šiitov však už vláda stratila.
Siniora v sobotu odmietol prijať rezignáciu piatich ministrov svojej vlády, ktorí v nej zastupujú šiitske strany Hizballáh a Amal. Siniora, ktorý má podporu Západu, obviňuje Sýriu a jej libanonských spojencov, ktorým je aj Hizballáh, z vraždy svojho bývalého predsedu a voľakedajšieho libanonského premiéra Rafíka al-Harírího. Rozdielne postoje k Sýrii a úlohe, ktorú by mala táto krajina zohrávať v Libanone, sú jedným z dôvodov, pre ktoré podali ministri Hizballáhu rezignáciu.
Hizballáh a Amal, ktoré spájajú prosýrske postoje, požadovali od Sinioru rekonštrukciu vlády. Chcú, aby najmenej tretina členov vlády pochádzala z radov šiitov, čím by stúpenci tejto vetvy islamu disponovali právom veta a mohli účinnejšie rozhodovať o smerovaní krajiny. To zatiaľ Siniora odmieta.
Premiér má možnosť držať ministrov vo vláde aj proti ich vôli. Vláda sa rozpadá až vtedy, keď z nej odíde tretina, teda v prípade súčasnej vládnej zostavy osem ministrov. Siniora má teraz viacero možností, žiadna z nich však nie je ideálna, zhodujú sa pozorovatelia. Jednou z možností je vymenovanie šiitských predstaviteľov, ktorí nepatria k Hizballáhu ani Amalu. Druhou možnosťou je zostavenie dočasnej vlády, ktorá by fungovala až do času, keď sa Siniora dohodne so šiitmi.
Hizballáh varoval, že ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi vládnucimi sunnitmi a Hizballáhom, vyvolá v pondelok masové pouličné nepokoje.
