Tak napríklad: „Muž, 43, mladý, tučný a plešatý, hľadá krátkozrakú ženu.“ Alebo: „Jednoznačný bordelár. Nepíšte, inak budete trpko ľutovať.“
Aj keď v bulvárnych anglických novinách sa stále ešte partneri hľadajú prevažne pomocou inzerátov typu „atraktívna bruneta so záujmom o láskyplnú blízkosť“, nemožno inklináciu k dosť podivnému humoru v zoznamovacích inzerátoch prehliadnuť. Spúšťacím momentom zrejme boli inzeráty v uznávanom intelektuálnom časopise.
Literárny magazín London Book Review sa vďaka nezvyčajným ponukám na zoznámenie pred časom stal jedným z hlavných komunikačných kanálov pre tých, čo zháňali viac excentrický náprotivok. Rubrika „osamelé srdce“ sa predtým v elitnom magazíne vôbec nevyskytovala, keď ju však vedúci inzertného oddelenia David Rose rozbehol, ozval sa jeden osamelý s prianím uverejniť nasledujúci text: „67-ročný tulák v zmätočnom meste, bezzubý, so sklonom k pátosu a sebazničeniu, napumpovaný viagrou, hľadá hadieho muža, ktorý hrá na trúbku.“
Rose mu odvážne vyhovel a stál tak pri zrode „hlboko anglického“ fenoménu, ako tento typ zoznamovacích inzerátov nazval britský denník Times. Nový spôsob hľadania partnera velí nalákať potenciálnych záujemcov vďaka čudným vtipom a sebaponižovaniu, lebo výstrednosť je dôležitejšia než vyhliadky na prípadný úspech. Za pomoci tohto receptu London Book Review rozšíril svoje interné stránky a zvýšil náklad z 25 000 na 43 500 výtlačkov.
„Narcista, 32. Pokiaľ naozaj vyzeráte lepšie než ja, prečo nenapíšete?“ Človek si môže prečítať aj ponuku „mladistvá blondína, 52“, ktorá hľadá muža, „čo sa vie podpísať“. A ešte malý dodatok: „A to na šeky, prednostne na tie kryté.“
Dvojmetrový muž píše: „Konečne nastáva šanca prehliadnuť si rímskeho gladiátora.“ Ďalší vtipkár na seba priťahuje pozornosť takto: „Tento inzerát neslúži na nájdenie novej partnerky. Ide len o pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov - za najvyšší počet odmietnutí.“
Ďaleko dopredu myslí 36-ročný záujemca o zoznámenie: „Napíšte mi zoznam desiatich najobľúbenejších cédečiek. Pokúsim sa zistiť, či sa vyplatí niektoré z nich zaobstarať ešte predtým, ako sa zasa rozídeme.“ Osemdesiatjedenročný muž zasa budúcu partnerku láka slovami „Poponáhľajte sa. Hodiny tikajú a môj kardiostimulátor tiež.“ S takým množstvom dobrých predlôh nemal David Rose nijaký väčší problém pri písaní knihy. Zozbieral tie najvtipnejšie inzeráty a stal sa veľmi úspešným autorom. Titul knihy - „Hovoria mi kvítko Lola. Obyčajný fúzatý fyzik, 46“ - samozrejme pochádza tiež z inzerátu.
Rose si našiel aj čas odpovedať na zásadnú otázku. Aké odpovede totiž ľudia, ktorí hľadajú partnera, môžu na svoje podivné inzeráty dostať.
Ukazuje sa, že vtip a šaškovanie nie sú žiadnou zárukou, že sa nakoniec podarí nadviazať nejaký vzťah. Atraktívna 60-ročná žena, ktorá ako „Batšeba“ hľadala svojho „Davida“, sa sťažovala, že sa jej okrem iného ozval aj jeden Nemec a napísal jej: „Pripomínate mi moju mŕtvu ženu.“
