BEJRÚT 11. novembra (SITA/AP/AFP) - Libanonský premiér Fuád Siniora v sobotu odmietol prijať rezignáciu piatich ministrov svojej vlády, ktorí v nej zastupujú strany Hizballáh a Amal. "Premiér odmietne rezignáciu ministrov z Hizballáhu a Amalu, a to aj v prípade, ak mu formálne predložia oficiálne rezignačné listiny. Trvá na tom, aby zostali súčasťou vlády," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zverejnila tlačová služba vlády.
Strany Hizballáh a Amal spájajú prosýrske postoje, a tie ich zároveň stavajú do opozície voči Siniorovi, ktorý má podporu Západu. Účasť Hizballáhu vo vláde mnohých prekvapila, keďže Siniorova strana sa ostro vymedzuje voči Sýrii a jej vplyvu na libanonskú politiku. Sýriu a jej libanonských spojencov, ktorým je aj Hizballáh, dokonca obviňuje z vraždy svojho bývalého predsedu a voľakedajšieho libanonského premiéra Rafíka al-Harírího. Rozdielne postoje k Sýrii a úlohe, ktorú by mala táto krajina zohrávať v Libanone, sú jedným z dôvodov, pre ktoré chce Hizballáh opustiť Siniorovu vládu.
Šiitské strany Hizballáh a Amal od Sinioru požadujú rekonštrukciu vlády. Chcú, aby najmenej tretina členov vlády (tých je v súčasnosti 24) pochádzala z radov šiitov, čím by stúpenci tejto vetvy islamu disponovali právom veta a mohli účinnejšie rozhodovať o smerovaní krajiny. To zatiaľ Siniora odmieta. Analytici sa nevedia dohodnúť, čo bude premiér ďalej robiť. Podľa libanonskej ústavy totiž musia s vládou súhlasiť všetky tri hlavné zložky libanonskej spoločnosti - sunniti, šiiti aj kresťania. Podporu šiitov však už vláda takmer stratila.
Na druhej strane má premiér možnosť držať ministrov vo vláde aj proti ich vôli. Vláda sa rozpadá až vtedy, keď z nej odíde tretina, teda v prípade súčasnej vládnej zostavy osem ministrov. Siniora má teraz viacero možností, žiadna z nich však nie je ideálna, zhodujú sa pozorovatelia. Jednou z možností je vymenovanie šiitských predstaviteľov, ktorí nepatria k Hizballáhu ani Amalu. Druhou možnosťou je zostavenie dočasnej vlády, ktorá by fungovala až do času, keď sa Siniora dohodne so šiitmi.
Vláda sa ocitá pod stále silnejším tlakom zo strany Hizballáhu, militantného hnutia, ktoré ma vo vláde len dvoch ministrov, no jeho podpora medzi občanmi má výrazne stúpajúcu tendenciu. Najmä od tohtoročnej 34 dní trvajúcej ofenzívy Izraela, počas ktorej začali obyvatelia Libanonu vnímať Hizballáh ako jedinú silu schopnú ochrániť ich pred cudzími vojskami. Hizballáh, financovaný najmä Iránom a Sýriou, začal okrem toho okamžite po izraelských útokoch výrazne pomáhať obyvateľom vojnou zničených oblastí Libanonu s rekonštrukciou ich obydlí či stavaním nových.
Libanonská vláda sa ocitla počas izraelských útokov skôr v role pozorovateľa. Sčasti preto, že sa nechcela príliš angažovať v konflikte medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorý vládnuci sunniti príliš neobľubujú (napriek tomu, že ho majú vo vláde), sčasti preto, že na to ani nemala kapacity. Siniora sa tak ocitá v časovom strese, Hizballáh totiž sľubuje masové pouličné nepokoje. V prípade, že sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi vládnucimi sunnitmi a Hizballáhom, nepokoje sa majú začať už v pondelok.
