Kovbojské klobúky, divoké býky, vôňa grilovaných párkov. Typický obrázok z amerického rodea. Toto sa však odohráva v Južnej Afrike, „kovboji“ sú skôr nadšenci než zruční krotitelia rozzúrených býkov, z ktorých jeden je navyše v skutočnosti krava. Napriek tomu sa rodeo stáva na juhu Afriky novou záľubou mladých dedinčanov.
„Je to skvelý šport,“ hovorí Markus Smit, dvadsaťšesťročný elektrikár a amatérsky jazdec. Na rozdiel od mnohých jeho kolegov sa mu darí vydržať na chrbáte tura požadovaných osem sekúnd, po ktorých padá za jasotu stoviek prizerajúcich sa divákov do prachu arény.
Vedie americké country
Rodeo organizuje Koos Dippenaar, sám bývalý jazdec, ktorý chce podľa svojich slov povýšiť juhoafrické rodeo na veľkú športovú udalosť. Zatiaľ ho uporadúva každú poslednú sobotu v mesiaci v jednej polorozpadnutej aréne za Pretóriou. Nad ňou vlajú americká a juhoafrická vlajka a pri nich z neznámych dôvodov visí ešte austrálska zástava.
Z ampliónov znejú country piesne Willieho Nelsona a Gartha Brooksa. Americký repertoár dopĺňa niekoľko juhoafrických country hitov a živá hudba v podaní miestneho westernového speváka Jeroma Aldena, ktorý vystupuje na návese svojho nákladniaka.
Americká hudba sa v súčasnosti teší značnej popularite medzi dedinskými Juhoafričanmi. „Jednoducho ju milujú. Vždy som ju miloval,“ hovorí Alden. „Už ako dieťa som sa stále hral v bielom klobúku na kovboja,“ dodáva príležitostný jazdec, jeho hlavu zdobí biely kovbojský klobúk, obuté má špicaté westernové topánky a na páse kolty zavesené na koženom opasku z predajne suvenírov. „Myslím, že country hudba je dnes taká populárna, pretože je od srdca a každá pieseň obsahuje príbeh, a to i v afrikánčine.“
Podľa Paula Walkera, ktorý na rodeu vystupuje v maske klauna, v nej odvádza pozornosť býka po páde jazdca, majú country music radi dedinskí Juhoafričania aj preto, že ju počúvajú v období dospievania na farmách. Je to podľa neho podobné ako v Amerike.
Rodeo v teniskách
Väčšina juhoafrických „kovbojov“ nosí typické klobúky, westernové košele, kožené chrániče nôh a opasky s kovovými prackami veľké ako malá pizza.
Ak práve nesedia na zvierati, obklopujú arénu a pozorujú dianie vnútri. Jediné, čo ich výrazne odlišuje od ich amerických vzorov, sú topánky. Až na malé výnimky si nemôžu dovoliť kúpiť typickú koženú obuv s ohnutou špicou, a preto jazdia v pracovných topánkach alebo jednoducho len v teniskách. „Je to jeho problém,“ smeje sa Amedia Bull pri otázke na ragbyové kopačky, v ktorých jazdí jeden z kovbojov.
Pri topánkach je najväčším rozdielom medzi juhoafrickými amatérmi a ich americkými kolegami miera zručnosti.
Mladí Juhoafričania nemajú síce strach, ale chýbajú im väčšie skúsenosti. Nemajú nijaký špecializovaný tréning ani ich nesponzorujú veľké chovateľské spoločnosti, ale len miestne farmy.
I býky sú menšie než v Spojených štátoch. Napriek tomu sa im darí väčšinu miestnych kovbojov hravo zhadzovať z chrbta. Rovnako zaobchádzal so svojím „krotiteľom“ aj čierny tur, ktorý zhodil jazdca hneď na začiatku a potom vytrvalo vzdoroval pokusom o upokojenie a odvedenie z arény. „To nie je nijaký býk, ale krava,“ smeje sa pri pohľade do arény Bull. To však nikto nerieši, hlavne kovboji nie. Nemôžu predsa priznať, že ich k zemi neposlal divoký býk, ale dojnica.
