Brusel 8. novembra (TASR) - Európska únia si uvedomuje svoje záväzky, ktoré dala krajinám uchádzajúcim sa o členstvo, no chce byť opatrná v prijímaní ďalších nových záväzkov. Uvádza sa to v dnes zverejnenej správe Európskej komisie (EK) o pokroku kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín a o procese rozširovania EÚ.
EK pripomína, že ďalšie rozširovanie únie bude závisieť od pripravenosti kandidátskych krajín na prijatie záväzkov vyplývajúcich z členstva a od zaistenia fungovania EÚ aj po prijatí ďalších nových členov. Podľa komisára pre rozšírenie Olliho Rehna musí EÚ tiež vyriešiť nové inštitucionálne usporiadanie a to ešte predtým, než bude po prijatí Bulharska a Rumunska pripravený ďalší štát na vstup do únie. Komisár takisto zdôraznil, že je nevyhnutné zaistiť podporu rozširovania zo strany verejnosti.
EK v správe konštatuje, že všetky krajiny západného Balkánu dosiahli pokrok pri uskutočňovaní reforiem a spĺňaní požiadaviek únie.
Chorvátsko, ktoré má spolu s Tureckom a Macedónskom štatút kandidátskej krajiny, podľa Rehna dobre odštartovalo prístupové rokovania a prijalo opatrenia v mnohých oblastiach pre prispôsobenie svojej legislatívy zákonom EÚ. EK je však presvedčená, že Záhreb musí značne zintenzívniť svoje snahy v oblasti reformy súdnictva, ekonomických reforiem, boja proti korupcii a takisto musí pokračovať v plnej spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Z ekonomického hľadiska EK oceňuje, že Chorvátsko možno považovať za fungujúce trhové hospodárstvo.
V prípade Macedónska EK vyjadruje uznanie doterajšiemu reformného procesu, v ktorom krajina pokračovala aj v tomto roku, hoci pomalším tempom čiastočne v dôsledku vzniku novej vlády. Brusel vyzýva Macedónsko na pokračovanie v reforme súdnictva a polície, v decentralizácii, boji proti korupcii a posilňovaní administratívnej kapacity krajiny.
Politické a ekonomické reformy, reforma justície a posilnenie dodržiavania ľudských práv, či zlepšenie slobody médií, rovnako ako intenzívnejší boj proti korupcii a organizovanému zločinu sa očakávajú od Albánska, ktoré v júni podpísalo stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) s EÚ a prispelo k stabilite regiónu.
Ústavná reforma, reforma polície a prijatie legislatívy týkajúcej sa verejnoprávnych médií sa okrem iného vyžaduje od Bosny a Hercegoviny, ktorá začala rokovania o SAA v novembri minulého roku. Ukončenie týchto rokovaní a podpísanie SAA bude podľa EK závisieť od odstránenie uvedených nedostatkov a plnej spolupráce s ICTY.
Aj od Čiernej Hory, s ktorou začala EÚ rokovať separátne o SAA po vyhlásení nezávislosti krajiny v júni tohto roku, sa požaduje reforma justície, posilnenie boja proti organizovanému zločinu a korupcii a pokračovanie v spolupráci s haagskym tribunálom.
Spolupráca s ICTY je kľúčovou pre Srbsko, ak chce, aby EÚ s ním obnovila rokovania o SAA prerušené v máji. Belehrad musí tiež preukázať konštruktívny prístup k riešeniu budúceho štatútu Kosova. To podľa komisie takisto dosiahlo určitý pokrok pri spĺňaní politických kritérií EÚ, no zameriavanie sa na otázku štatútu spomalilo reformné snahy. Okrem nedostatkov v rezorte justície, EK poukazuje najmä na malý pokrok pri odstraňovaní korupcie a zlepšovaní postavenia národnostných menšín.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) hy
