Fakty o voľbách
Američania rozhodovali o všetkých 435 členoch Snemovne reprezentantov, o 33 zo 100 senátorov a 36 z 50 guvernérov.
Demokrati obsadia pravdepodobne 232 kresiel v Snemovni reprezentantov a vďaka tomu získajú prvýkrát od roku 1994 kontrolu nad dolnou komorou Kongresu.
Získali 50. kreslo v 100-člennom americkom Senáte po dramatickom súboji v štáte Montana. Posledným štátom únie, kde senátne voľby ešte nie sú rozhodnuté, je Virgínia. Tam však tiež vedie tesnou väčšinou demokratický kandidát. V Montane demokrat Jon Tester porazil republikána Conrada Burnsa a priblížil tak svoju stranu k cieľu ovládnuť aj hornú komoru amerického Kongresu.
Republikáni stratili väčšinu aj medzi guvernérmi. Demokrati budú mať prvýkrát za 12 rokov nadpolovičnú väčšinu - 28 ku 22 - z 50 guvernérov.
Prezident USA George W. Bush vyjadril sklamanie nad stratou pozícií republikánov, ale k voľbám sa oficiálne vyjadrí ešte dnes o 19.00 h SEČ.
Donald H. Rumsfeld odstúpi po šiestich rokoch na čele Pentagónu z funkcie amerického ministra obrany. Na jeho miesto nastúpi bývalý šéf Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Robert Gates.
Hovorca Bieleho domu Tony Snow vyjadril nádej, že oba súperiace tábory budú spolupracovať v najdôležitejších otázkach. Legislatívny proces s prepočítavaním by mal začať 27. novembra, pozície v Senáte budú potom jasné až v decembri.
Bush dostal výzvu na zmenu irackej politiky
Demokrati nestrácajú čas a už vyzvali prezidenta Georgea W. Busha na zmenu kurzu irackej politiky. "Američania vyslali jasný signál, že potrebujú nový smer vo vojne v Iraku," uviedla demokratická kongresmanka za štát Kalifornia Nanci Pelosiová, ktorá sa stane prvou predsedníčkou Snemovne v histórii.
"Sledovanie doterajšieho smeru neurobilo našu krajinu bezpečnejšou a ani región sa nestal stabilnejším," uviedla Pelosiová na zhromaždení, na ktorom stúpenci Demokratickej strany oslavovali svoj návrat k moci po dvanástich rokoch.
"Nemôžeme pokračovať v tejto katastrofickej ceste. A preto odkazujeme pánovi prezidentovi, že potrebujeme zmenu irackej politiky. Pracujme spolu na novom riešení vojny v Iraku," vyzvala Pelosiová.
K prioritám demokratov v oblasti zahraničnej politiky bude patriť korekcia nesprávnych krokov vo vojne s Irakom, ako aj väčšia pozornosť teroristickým hrozbám v Afrike a juhovýchodnej Ázii. Chcú tiež venovať viac úsilia otázke Severnej Kórey a Iránu. Medzi svoje domáce priority zaradili zvýšenie bezpečnosti v krajine, medziiným aj v doprave, no tiež rast minimálnej hodinovej mzdy a väčšiu starostlivosť o vojnových veteránov.
Zmeny čakajú americké zdravotníctvo, najmä čo sa týka cenovej liekovej politiky. K programovým cieľom demokratov patrí zintenzívnenie rozvoja alternatívnych zdrojov energie, prostredníctvom vetra, geotermálnych zdrojov a solárnych zariadení, vývoj alternatívnych pohonných látok - biodiesel, etanol. Demokrati sú tiež proti otváraniu nových ložísk ropy v chránených územiach USA, ktoré presadzuje Bushova administratíva.
V otázke Iraku zatiaľ chýba alternatíva
Počas kampane prezident Bush opakovane obviňoval demokratov, že nepredstavili žiadnu ucelenú koncepciu ani plán výhry vojny v Iraku. Zásadnú zmenu irackej politiky však vylúčil americký veľvyslanec v Iraku Zalmay Khalilzad. "(Prezident) úspech v Iraku vníma ako kľúčový pre americké národné záujmy. Je odhodlaný spolupracovať s oboma komorami Kongresu, aby získal podporu, ktorá je nevyhnutná na úspech misie v Iraku. Prezident je architektom americkej zahraničnej politiky, vrchným veliteľom ozbrojených síl a chápe, čo je v Iraku v stávke," dodal Khalilzad.
Avšak i v radoch demokratov existujú značné rozdiely v názoroch na vojnu v Iraku. Zatiaľ čo niektorí požadujú urýchlené stiahnutie amerických vojakov z krajiny, iní sú za postupné sťahovanie a ďalšie hlasy volajú po rozdelení Iraku na niekoľko autonómnych regiónov. Denník The Washington Post v stredu uviedol, že demokratickí lídri naznačovali, že vojnu napriek všetkému neprestanú financovať.
Konzervatívny britský denník "The Daily Telegraph" v tejto súvislosti uvádza, že entuziazmus demokratov nie je celkom na mieste. Američania sa síce prikláňajú k názoru, že Bushova vláda nad vývojom v Iraku stratila kontrolu, ale podľa denníka demokrati nedokázali predostrieť vierohodnú alternatívu.
Začiatok konca?Svetová tlač komentuje výsledok volieb do amerického Kongresu ako "koniec republikánskeho panstva vo Washingtone", výsledok politiky Georga W. Busha v Iraku a začiatok jeho politického konca. Ako uvádza internetové vydanie denníka Spiegel, republikáni teraz vedia, že s prezidentom Georgem W. Bushom sa už nedajú vyhrať nijaké voľby. Príliš verí vo svoju "historickú misiu", chce zanechať vo svete veľký, až "reaganovský odtlačok".
Nemecký denník Welt píše o hlbších dôvodoch návratu demokratov, ako je nespokojnosť Američanov s vývojom v Iraku. Všíma si známy prípad Terri Schiavovej, kedy pacientku v kóme odpojili od prístrojov a republikáni "zinscenovali v Kongrese národné povstanie". Taký prejav kresťanstva bol pre Američanov extrémny. Voľbou demokratov hľadali mocenské vyváženie.
Mníchovský denník Süddeutsche Zeitung napísal, že cez volebnú noc sa možno skončila jedna éra a stroskotala Bushova stratégia, pri ktorej nehľadal kompromisy. Pán Bieleho domu tak bude musieť Kongres znovu brať vážne... V otázke Iraku však podľa denníka nikto na celom svete nevie ako ďalej. "Posolstvo prezidentovi z volebnej noci znie: Stiahni naše jednotky z Iraku!" sugestívne napísali Süddeutsche Zeitung.
V Európe, na Blízkom východe i v Ázii sa objavili komentáre o bolestivej a zaslúženej rane pre Busha, ako aj oslabenej pozícii prezidenta na ďalšie dva roky.
Moslimský svet vidí vo voľbách trest pre Busha za spôsob, akým USA viedli vojnu v Iraku. Republikáni voľby prehrali, lebo americkí voliči majú po krk vojny. "Američania teraz chápu, že Bush je veľký luhár," komentoval voľby známy thajský islamský duchovný Vitája Visetrat.
Zaujímavosti
Súbežne s voľbami sa konalo v 37 štátoch USA 205 rôznych miestnych referend. Republikáni utrpeli porážku aj v dôležitých otázkach - o zákaze potratov, zákaze homosexuálnych manželstiev i o zákaze výskumu kmeňových buniek.
Voľby sprevádzali technické problémy a pred volebnými miestnosťami sa tvorili rady.
Organizačné náklady volieb a kampane kandidátov stáli údajne rekordných 2,6 miliardy dolárov.
Prvým moslimským členom Snemovne reprezentantov sa stal demokrat Keith Ellison.
Demokratka Nancy Peloisová bude zrejme prvou ženou na čele Snemovne reprezentantov.
Massachusettský demokrat Deval Patrik je druhým černošským guvernérom v histórii.
Tesne uniklo kreslo guvernéra demokratovi Haroldovi Fordovi v Tenessee, mohol sa stať prvým černošským guvernérom v južanskom štáte za posledných sto rokov.
aktualizované 19.20
Autor: mv
