Gruzíncov nikto o lásku k vínu nepripraví

Keď Alexander Ruadze začne miešať lopatou víno kvasiace v kadi, prasatá v neďalekej ohrade začnú kvičať. Dobre vedia, čo dostanú - zvyšky hroznových šupiek a stopiek. Gruzínsko, oddelené od Ruska zasneženými kaukazskými horami, je možno jednou z mála krajín na svete, kde dokonca aj prasiatkam z času na čas dovolia lognúť si vínneho moku.

Víno je symbolom Gruzínska, tak ako vodka je symbolom Ruska, takže keď Moskva na jar zakázala dovoz gruzínskych vín s odôvodnením, že sú nekvalitné, považovala to táto postsovietska republika so 4,5 miliónmi obyvateľmi nielen za ekonomický útok, ale aj za osobnú urážku. Viac-menej Gruzínci rezolútne vyhlasujú, že sa Rusom - rovnako ako pred nimi Peržanom, Mongolom a Turkom - nepodarí zničiť 8000 rokov trvajúcu lásku k ich krajine a vínu.

"Tento rok sme predali toľko vína ako pred dvoma rokmi, aj keď nie toľko ako vlani," povedal gruzínsky prezident Michail Saakašvili.

"Tento vinársky región bol nielen zachránený, ale nepocítil dokonca ani polovicu neúspechu, aký ľudia očakávali."

Napriek tomu bol ruský zákaz ťažkou ranou. Víno tvorí desatinu gruzínskeho exportu a vlani Gruzínsko dodalo na ruský trh viac ako 65 percent z 59,3 milióna fliaš v hodnote asi 62 miliónov dolárov (1,3 miliardy korún). Tohtoročné údaje doteraz nie sú uvedené, ale tým, že gruzínske vína zmizli z ruských supermarketov a jedálnych lístkov, stratil gruzínsky vinársky priemysel významných odberateľov. Mnohí vinári začínajú v obavách z budúcnosti nahrádzať vinohrady broskyňovými sadmi, ktoré viac vynášajú.

Gruzínci a mnohí kritici Kremľa hovoria, že zákaz je ruskou odvetou namierenou proti mladému a energickému Saakašvilimu, ktorého vyniesla v roku 2004 k moci takzvaná revolúcia ruží, masové protesty, ktoré krajinu so strategickou polohou cez noc vymanili zo sféry vplyvu Moskvy.

Saakašvili nabral prozápadný kurz, sľúbil dosiahnuť členstvo v NATO a raz aj v Európskej únii. Pozval amerických vojenských poradcov, aby pomohli pri výcviku gruzínskej armády a do krajiny v roku 2005 zavítal svojmu kolegovi blahoželať aj prezident George Bush.

Zo strany Ruska nezostalo len pri zákaze importu vína, zakázaný bol aj dovoz populárnych gruzínskych minerálok a citrusových plodov. V septembri po zadržaní dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky v Gruzínsku prerušil Kremeľ poštové a dopravné spojenie so zakaukazskou republikou a začal deportovať Gruzíncov s odôvodnením, že v krajine pracovali nezákonne. Podľa analytikov by dosah všetkých ekonomických sankcií mohol odkrojiť 1,7 percenta z 6,2-percentného rastu gruzínskeho hrubého domáceho produktu.

"Jednoducho to nechápeme," povedal gruzínsky minister zahraničia Gela Bežuašvili. "Veď sme národ tamadov, prednášajúcich pri slávnostných príležitostiach prípitok. Sme milí ľudia."

Gruzínsko sa aktívne snaží hľadať nové trhy pre svoje suché červené Saperavi a polosladké Kindzmarauli (ktoré mal v obľube Stalin) predovšetkým v USA a v Ázii. Vinársky priemysel dúfa vo zvýšený predaj na tradičnejších trhoch, ako sú Ukrajina a Kazachstan.

"Chuť slobody... v Rusku zakázaná," hlása jeden z bilbordov propagujúci gruzínske vína pozdĺž ukrajinskej diaľnice.

"Nájsť nové trhy je vždy ťažké," vysvetľuje námestník riaditeľa vinárskeho závodu Alaverdi vo východogruzínskej Kachetinskej oblasti. Návštevníkom v dedine Čumlaki asi 100 kilometrov východne od metropoly Tbilisi predvádza novotou žiariace lisy a cisterny s kontrolovanou teplotou. "Bez vína by Gruzínsko nebolo Gruzínskom, takže sa musíme snažiť."

Víno je život v Kachetsku, oblasti pretkanej vinicami, kde vo vinárstve pracuje asi 80 percent obyvateľov.

"Víno, to sme my," hovorí 65-ročný Zauri Kartlelišvili a hrdo predvádza 500 litrov, ktoré vyrobil pre seba. Bohatý aromatický mok skladuje v tradičnej hlinenej jame vyhĺbenej v základoch dvojposchodového domčeka, rodina spí na poschodí nad ňou. Počas roka sa bude víno postupne vyberať, prelievať do hlinených džbánkov a dávať na jedálenský stôl. Niektoré sa možno predá v obyčajných plastových fľašiach nevyberavým gruzínskym zákazníkom.

V snahe získať nové trhy nahradzujú Gruzínci časť svojho stáročia starého vybavenia modernou západnou technikou. Vinári sa snažia upútať pozornosť na svoje suchšie a vyberané bukety v snahe zbaviť sa reputácie, ktorú si získali tým, že sa po desaťročia zameriavali na sladké vína vyhovujúce ruskému vkusu. Krajina má 500 druhov odrôd hrozna, a teda priestor na pokusy.

Nedávno si Alexander Ruadze urobil počas bežného dňa prestávku v práci a posadil sa za dlhý stôl prehýbajúci sa pod kebabom a teplým chlebom. Potom naplnil malé poháriky červeným Saperavi pre hostí, ktorí víno pili v gruzínskom štýle - jedným dúškom až do dna - a po každom prípitku im ich znovu naplnil. Prvý prípitok sa vždy hovorí na mier vo svete. Tentoraz, v čase bezprecedentne vyhrotených vzťahov s Ruskom, urobil malú zmenu.

"Na mier s Ruskom, naším susedom a starým priateľom... Nech znovu pijeme víno spoločne," zdvihol pohárik Ruadzeho priateľ z detstva Andro Džochadze.

(čtk)