BAGDAD 7. novembra (SITA/AP) - V utorok pokračovalo súdne pojednávanie so Saddámom Husajnom v procese genocídy kurdského obyvateľstva koncom osemdesiatych rokov. Druhý proces vedený proti Saddámovi a šiestim spoluobžalovaným sa vzťahuje na vyvraždenie desiatok tisícov Kurdov počas vojenskej operácie Anfal v rokoch 1987-1988, ktorej cieľom bolo zlikvidovať kurdské milície bojujúce za nezávislosť a vyčistiť severný región pozdĺž hranice s Iránom od Kurdov. Saddám obvinil irackých Kurdov z napomáhania Iránu počas iracko-iránskej vojny. Prokuratúra požaduje pre obžalovaných trest smrti za genocídu a zločiny proti ľudskosti.
Exprezident dnes mlčky sedel na lavici obžalovaných a počúval výpoveď svedkov, ktorí krvavú operáciu prežili. Diktátor vyslovil sťažnosť, že svedkovia nepodávajú usvedčujúce výpovede a výsluch nie je krížový. Svedok Kahár Chálil Muhammad uviedol, že jeho a ďalších 32 mužov z dediny obkľúčili irackí vojaci, pričom im sľúbili prepustenie, namiesto toho vojaci spustili paľbu. Muhammad utrpel zranenia, avšak popravu prežil. "Keď som sa vrátil späť do dediny, zistil som, že môj otec a dvaja bratia sú mŕtvi, ako aj mojich osemnásť ďalších príbuzných," uviedol Muhammed.
Podľa Kurdov z postihnutých oblastí, ktorí prežili, iracká armáda odvliekla z dedín mladých mužov a proti obyvateľom použila zakázaný yperit a nervové látky. Najznámejší zákrok v dedine Halabdža z marca 1988, pri ktorom zahynulo približne 5000 Kurdov, bude prejedávaný osobitne.
Bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna odsúdil v nedeľu iracký tribunál na trest smrti obesením. Päťčlenná porota sudcov uznala Saddáma Husajna vinným zo spoluúčasti na vyvraždení 148 šiitských obyvateľov dediny Dudžaíl, ktoré malo byť odvetou za pokus o atentát na jeho osobu v 80. rokoch minulého storočia.
