WASHINGTON 7. novembra (SITA/AFP, TASR) - V Spojených štátoch amerických v utorok otvorili prvé volebné miestnosti, v ktorých si Američania zvolia svojich zástupcov v Kongrese.
Voľby sú vnímané ako referendum o vojne v Iraku, pričom predvolebné prieskumy favorizovali Demokratickú stranu pred republikánmi prezidenta Georgea W. Busha.
Obsadzovať sa bude všetkých 435 kresiel dolnej komory Kongresu - Snemovne reprezentantov, v ktorej majú republikáni väčšinu od roku 1995. Snemovňa reprezentantov v súčasnosti pozostáva z 230 republikánov, 201 demokratov a 1 nezávislého zástupcu, ktorý kandidoval za Demokratickú stranu. V snemovni sú tiež tri neobsadené kreslá.
Vo voľbách do Senátu sa bude súťažiť o 33 z celkového počtu 100 kresiel. Senát sa v súčasnosti skladá z 55 republikánov, ktorí majú v hornej snemovni väčšinu od roku 2003, 44 demokratov a jedného nezávislého zástupcu - bývalého republikána, ktorý sympatizuje s demokratmi. Aby demokrati získali kontrolu nad Senátom, musia dosiahnuť čistý zisk 6 kresiel za predpokladu, že kreslo nezávislého demokratického sympatizanta obsadí demokrat.
Republikánom k väčšine postačí udržať si iba 50 kresiel, keďže viceprezident Dick Cheney, ktorý je zároveň predsedom hornej snemovne, má pri nerozhodnom výsledku hlasovania rozhodujúci hlas. Dnes sa v USA uskutočnia i voľby na úrovni štátov a komunálne voľby a voliči v 36 štátoch si budú vyberať guvernéra.
Až jedna tretina amerických voličov bude v dnešných voľbách do Kongresu hlasovať prostredníctvom rôznorodých volebných počítačov, aké sa predtým v celoštátnych voľbách nikdy nepoužili. Informoval o tom časopis Computer World.
Pre pozorovateľov je to len zlomok neistoty, ktorej čelia americkí voliči v rýchlo sa meniacom volebnom systéme.
Najmä zahraniční pozorovatelia vnímajú systém ako "hádanku", pretože neexistuje nijaký celoštátny orgán, ktorý by určil pravidlá a rámce volieb. Existuje len 50 osobitných agentúr v 50 štátoch USA.
Tento systém 50 agentúr vytvoril federálny zákon po chaose v prezidentských voľbách, kedy sa súčasný prezident George W. Bush dostal do Bieleho domu po probléme s nezapočítaním viac ako 500 hlasov na Floride.
Nové počítačové voličské zoznamy, nové pravidlá hlasovania a registrácie, nové požiadavky na identifikáciu sa voličov, to všetko vytvára atmosféru neistoty, či hlas bude započítaný.
Osobitné pochybnosti zas vznikli napr. v Arizone, kde je veľa ilegálnych imigrantov z Mexika - v USA sa zvyčajne pri registrácii vo voľbách nevyžaduje potvrdenie o občianstve.
Pri obrovskom počte voličov v USA (200 miliónov), a teda aj volebných formulárov, sa nedá vylúčiť nestihnutie časovej hranice. Mnohé formuláre by tak mohli byť doručené, alebo zaslané e-mailom už po zákonom stanovenej časovej lehote.
