ANKARA 6. novembra (SITA/AP) - Bülent Ecevit, päťnásobný turecký premiér a socialistický líder, ktorý prikázal inváziu na severný Cyprus a v posledných rokoch v politike priblížil krajinu Európe, zomrel v nedeľu vo veku 81 rokov v ankarskej nemocnici. Ecevit, ktorý tureckej politike dominoval takmer pol storočia, zomrel po šiestich mesiacoch v kóme, do ktorej upadol po mozgovej porážke. Hospitalizovaný bol od 18. mája. Naposledy zastával funkciu premiéra v rokoch 1999 až 2002, kedy jeho stranu zdrvujúco porazila novovzniknutá Strana spravodlivosti a rozvoja terajšieho premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Ecevitova strana získala iba jedno percento hlasov, čo bola najhoršia porážka v jeho takmer 50-ročnej politickej kariére. Voliči mu totiž dávali za vinu hospodársku krízu v roku 2001, kedy o prácu prišli milióny ľudí. Verejnosť stratila voči Ecevitovi dôveru aj pre jeho zhoršujúce sa zdravie a voliči sa obrátili k mladému charizmatickému Erdoganovi a jeho populistickej strane s islamskými koreňmi.
Ecevit začal svoju kariéru ako presvedčený ľavicový líder, ale neskôr sa stal spojencom USA. Uskutočnil transformáciu, ktorá odzrkadlila zmeny v jeho krajine smerujúcej z izolácie k čoraz väčšej otvorenosti voči Západu. Za Ecevitovej vlády bolo Turecko v roku 1999 akceptované ako kandidátska krajina na členstvo v Európskej únii. Podporil to, aby USA použili turecké letecké základne na lety nad severný Irak a súhlasil s predajom kľúčových štátnych firiem súkromným investorom. Keď odborári raz žiadali opatrenia na ochranu tureckého priemyslu pred zahraničnou konkurenciou, Ecevit žartovne odpovedal: "Hovoríte ako starý Ecevit."
Bülent Ecevit, ktorý bol päťkrát premiérom a po vojenskom prevrate v roku 1980 bol uväznený, bol známy najmä tým, že v roku 1974 prikázal inváziu na severný Cyprus, ktorá viedla k rozdeleniu ostrova. Známy je aj tým, že bol premiérom v roku 1999, kedy bol zatknutý vodca kurdských partizánov Abdullah Öcalan.
Ecevit, básnik a bývalý žurnalista, sa narodil v máji 1925 v Istanbule. Študoval na istanbulskej americkej akadémii, kde sa stretol so svojou manželkou Rahşan, maliarkou, ktorá sa stala jeho najbližším pomocníkom a politickým spojencom. Ecevit v 50-tých rokoch pracoval ako žurnalista v novinách blízkych stredoľavicovej Republikánskej ľudovej strane a za túto stranu sa v roku 1957 stal členom parlamentu. V hierarchii strany rýchlo postupoval a v roku 1972 sa stal jej lídrom, keď na jej čele nahradil Ismeta Inönüa, bývalého prezidenta a národného vojnového hrdinu. Do roku 1980 bol Ecevit štyrikrát striedavo vo funkcii premiéra a v opozícii. Po vojenskom prevrate v roku 1980, ktorému prechádzala hlboká hospodárska kríza a násilné pouličné zrážky medzi ľavicovými a krajne pravicovými militantmi, ho uväznili. Z väzenia každý deň písal listy manželke, ktoré často končil slovami: "Nesťažujem sa na nič, okrem toho, že mi chýbaš." Do aktívnej vysokej politiky sa vrátil koncom 90-tých rokov a ako sedemdesiatnik sa zriekol silno nacionalistickej rétoriky a podporoval smerovanie Turecka k slobodnej trhovej ekonomike, podporoval snahu krajiny o členstvo v Európskej únii a zmieril ju so Spojenými štátmi. Na popud Medzinárodného menového fondu naštartoval ambiciózny privatizačný program, pričom súhlasil napríklad s predajom telekomunikačného monopolu Turk Telekom a Tureckých aerolínii. Hoci si Ecevit udržiaval obraz čestného nepodplatiteľného človeka po celý život a často pred luxusnými autami uprednostňoval lacné vozidlá tureckej výroby, obviňovali ho z toho, že bránil svojich politických spojencov pred vyšetrovaním z korupcie pre obavy o stabilitu vlády. Jeho manželka Rahşan ešte žije, ale dvojica nemala nijaké deti.
