Bagdad 5. novembra (TASR) - Jeden z najnásilnejších despotov súčasnosti, iracký vodca Saddám Husajn, sa narodil 28. apríla 1937 v dedinke al-Awdža neďaleko Tikrítu. Študoval právo na univerzite v Káhire i v Bagdade.
V roku 1955 sa začal v Bagdade aktívne angažovať v politike a vstúpil do strany Baas, ktorú pomáhal budovať aj ilegalite. Bol účastníkom atentátu na irackého generála Abdula Karima Kásima, podarilo sa mu však ujsť do Sýrie a odtiaľ do Káhiry. Do Bagdadu sa vrátil v roku 1963 a ujal sa postu asistenta šéfa strany Baas.
V roku 1968 sa strana po štátnom prevrate dostala k moci pod vedením generála Ahmada Hassana al-Bakra a jeho vzdialený synovec Saddám sa stal podpredsedom Rady revolučného velenia a viceprezidentom Iraku. V roku 1970 sa zúčastnil rokovaní so separatistickými kurdskými vodcami a poskytol im autonómiu. Podpísaná zmluva sa však nenapĺňala, konflikt s Kurdami postupne akceleroval. Saddám dal tiež deportovať tisícky šiitov iránskeho pôvodu.
Štát v tomto období prevzal ropné bohatstvo krajiny, aby sa z Iraku mohla stať ekonomická i vojenská veľmoc Blízkeho východu.
Saddám presadil aj množstvo sociálnych zmien, medzi iným bezplatnú lekársku starostlivosť, rozvoj školstva, podporu rodín padlých vojakov, zavedenie elektrickej energie do miest i vidieckych oblastí, stavbu ciest a pozemkovú reformu. V roku 1973 bol vymenovaný do funkcie generála irackých ozbrojených síl.
V roku 1979 prinútil generála al-Bakra rezignovať, v čistkách popravili stovky členov strany Baas a dôstojníkov. Až do roku 2003 stál Husajn na čele krajiny ako prezident a tiež ako premiér. Vytvoril legislatívny systém podľa vzoru západného sveta a umožnil ženám angažovať sa v politike a verejnom živote. Husajnovým snom bolo vytvorenie federácie arabských štátov pod nadvládou Iraku.
Svoju krajinu, zmietanú neutíchajúcimi náboženskými a etnickými konfliktami, voviedol do niekoľkých vojen a to predovšetkým do Iránsko-irackej vojny (1980-88). V roku 1982 šiitskí militanti prepadli jeho konvoj v dedine Dudžajl. Saddám unikol, v následných represáliách bolo zabitých okolo 150 šiitov. V roku l987 zaútočil proti kurdským rebelom, pričom zahynuli desiatky tisíc ľudí, medzi nimi veľa civilistov.
V roku 1990 sa začala invázia do Kuvajtu, ale vojna v Perzskom zálive trvala krátko (1990-91), koalícia pod vedením amerických jednotiek prinútila Irak stiahnuť sa.
V marci 2003 začali americké jednotky ofenzívu proti Iraku, iracká armáda vzdorovala tri týždne a Bagdad padol. Saddám sa ukrýval na severe krajiny, v blízkosti rodiska, kde ho americké jednotky zadržali dňa 13. decembra 2003 v podzemnom úkryte v dedine Adwar, južne od Tikrítu. Obaja jeho synovia zahynuli ešte v júli 2003 pri prestrelke s Američanmi.
Proces so Saddámom Husajnom a ďalšími siedmimi vysokými irackými funkcionármi sa začal 19. októbra 2005.
