BRATISLAVA 5. novembra (SITA/AFP/AP) - Bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna a jeho dvoch spolupracovníkov odsúdil v nedeľu iracký tribunál na trest smrti obesením. Hlavný sudca Raúf Abdel Rahmán pred vynesením rozsudku nariadil zdráhajúcemu Saddámovi, aby sa postavil. Päťčlenná porota sudcov dnes uznala Saddáma Husajna vinným zo spoluúčasti na vyvraždení 148 šiitských obyvateľov dediny Dudžaíl, ktoré malo byť odvetou za pokus o atentát na jeho osobu v 80. rokoch minulého storočia. Diktátor bol po vynesení verdiktu viditeľne otrasený a opakovane volal "Alláh je veľký" a "Nech žije Irak". Súd uznal Saddáma vinným v troch bodoch. Za vraždy ho odsúdil na trest smrti, za nútené deportácie na desať rokov väzenia a za mučenie tiež na desaťročné väzenie.
Najvyšší tribunál na trest smrti obesením odsúdil aj niekdajšieho predsedu irackého Revolučného tribunálu Avád Hamída al-Bandera al-Sadúna a Husajnovho nevlastného brata a bývalého šéfa tajnej služby Barzána Ibráhíma al-Tikrítího. Bývalého viceprezidenta Tahu Jásina Ramadána súd odsúdil na doživotný trest odňatia slobody. Súd vyniesol tiež verdikty nad štyrmi predstaviteľmi bývalej vládnej strany Baas v Dudžaíle. Troch z nich odsúdil na 15-ročné tresty odňatia slobody a jedného pre nedostatok dôkazov oslobodil. Jeho oslobodenie navrhoval aj štátny prokurátor.
Vynesenie rozsudku očakávali všetci Iračania so zatajeným dychom. Počas svojej 24-ročnej diktatúry Saddám uprednostňoval sunnitskú menšinu a kruto potláčal šiitov a etnických Kurdov. Okamžite po prečítaní ortieľu smrti nad bývalým diktátorom prepukli šiiti žijúci vo východobagdadskej štvrti Sadrovo mesto v jasot. Naopak sunnitské obyvateľstvo reagovalo veľmi nahnevano. Tisícky sunnitov v Saddámovom rodnom meste Tikrít ignorovali zákaz vychádzania a vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoje rozhorčenie. Zákaz vychádzania v Bagdade a v troch ďalších susedných provinciách z bezpečnostných dôvodov nariadil premiér Núri al-Málikí. Pozorovatelia varujú pred zhoršením situácie v Iraku, ktorý od februára sužuje náboženské násilie.
Iracký premiér sa po vynesení rozsudku prihovoril občanom v priamom televíznom prejave a vyhlásil, že poprava Saddáma Husajna sa nedá prirovnať k jedinej preliatej kvapke krvi mučeníkov, ktorí zomreli počas jeho vlády. "Toto nie je rozsudok voči jednému mužovi, ale voči celému obdobiu jeho vlády. Počas jeho vlády boli spáchané príšerné zločiny. Popravil najlepších vedcov, akademikov a mysliteľov. Irackí mučeníci sa teraz môžu usmievať," uviedol al-Málikí. Iracký prezident Džalál Talabání označil súdny proces so Saddámom za spravodlivý, avšak odmietol komentovať vynesenie rozsudku smrti nad zvrhnutým diktátorom, pretože sa obáva obvinení zo zasahovania do pojednávania. Od pondelka totiž začne plynúť tridsaťdňová lehota pre podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu. Ak nariadenie o poprave bude platiť i po uplynutí tejto lehoty, prezident bude vyzvaný, aby rozsudok podpísal. Prezident je však proti trestu smrti, takže rozsudok podpíše pravdepodobne iný iracký oficiálny predstaviteľ.
Dnešné rozhodnutie súdu pozitívne hodnotili Veľká Británia i Spojené štáty americké. Ako uviedol hovorca Bieleho domu Tony Snow, rozhodnutie je dôkazom životaschopnosti irackej vlády. "Teraz ste dostali jasný dôkaz o nezávislosti súdnictva v Iraku. Súčasťou vývoja v Iraku je mať nezávislé a spoľahlivé súdnictvo, ktoré koná spravodlivo a otvorene," skonštatoval Snow. Pred zhoršením situácie v Iraku však varovalo Francúzsko i Španielsko. "Dúfam, že toto rozhodnutie nepovedie k novej vlne násilia a že Iračania budú zdržanliví bez ohľadu na príslušnosť ku komunite," uviedol francúzsky minister zahraničných vecí Philippe Douste-Blazy, avšak zároveň uznal právo irackého ľudu na vlastné rozhodnutie. Douste-Blazy zdôraznil, že Francúzsko a jeho európski partneri odsudzujú trest smrti kdekoľvek na svete. K jeho vyhláseniu sa pridal i španielsky premiér José Luis Rodriguez Zapatero. Proti poprave Saddáma Husajna sa vyslovila i organizácia pre ochranu ľudských práv Amnesty International (AI), ktorá dnes spochybnila spravodlivosť súdneho procesu.
Voči Saddámovi je však vedený i druhý proces. Saddám a ďalších šesť spoluobvinených čelí obvineniam za vojnové zločiny a genocídu, ktorých sa mali dopustiť na kurdskom obyvateľstve Iraku počas operácie Anfal v rokoch 1987-1988. Pri operácii zahynulo až do 180 tisíc ľudí. Obžaloba pre Saddáma žiada trest smrti.
Autor: R
