WASHINGTON 5. novembra (SITA/AFP) - I počas tohto víkendu americký prezident George W. Bush neúnavne bojuje o ďalšie hlasy Američanov a o udržanie väčšiny v Kongrese pre svoju Republikánsku stranu. V utorok sa konajú voľby, ktoré mnohí považujú za referendum o vojne v Iraku. Analytici predpovedajú Republikánom neúspech, čo by mohlo výrazne ovplyvniť smer politiky prezidenta Busha po zvyšné dva roky jeho funkčného obdobia.
Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že pokles popularity úzko súvisí s nepopulárnou vojnou v Iraku. Posledný prieskum televíznej stanice CBS ukázal, že najdôležitejším momentom v rozhodovaní sa je pre voličov práve vojna v Iraku. Až 27 percent opýtaných uviedlo vojnu v Iraku ako svoju najvyššiu prioritu pri rozhodovaní sa, 13 percent považuje za svoju najvyššiu prioritu ekonomiku a zamestnanosť, 8 percent nelegálnu imigráciu a sedem percent opýtaných uviedlo terorizmus.
Hoci mnohí Bushovi republikánski kolegovia sa počas predvolebnej kampane snažili vyhnúť tejto téme, americký prezident vojnu v Iraku a jej vedenie neúnavne obhajoval. "Zbaviť sa Saddáma bolo správne rozhodnutie, svet je teraz lepší," vyhlásil v piatok Bush pred svojimi stúpencami v americkom štáte Iowa. Prezident tiež zdôraznil, že vojna v Iraku pomôže zabrániť teroristickým činom na území USA. "Jedna z lekcií z 11. septembra je - a túto lekciu nesmie zabudnúť žiadny prezident, že každú hrozbu musíme zobrať mimoriadne vážne ešte predtým, ako nás zasiahne," uviedol Bush. Hoci silný argument o potrebe ochrany pred terorizmom islamských radikálov môže republikánom pomôcť v deň volieb, politickí pozorovatelia sa domnievajú, že hnev v súvislosti s vojnou v Iraku povedie k víťazstvu demokratov.
V utorok 7. novembra sa v Spojených štátoch amerických neuskutočnia len voľby do Kongresu, ale i voľby na úrovni štátov a komunálne voľby a voliči si budú vyberať aj 36 guvernérov. Obsadzovať sa bude všetkých 435 kresiel dolnej komory Kongresu - Snemovne reprezentantov, v ktorej majú republikáni väčšinu od roku 1995. Keďže členovia Snemovne reprezentantov sú volení na dvojročné obdobie, ich mandát potrvá od 3. januára 2007 do 3. januára 2009. Snemovňa reprezentantov v súčasnosti pozostáva z 230 republikánov, 201 demokratov a 1 nezávislého zástupcu, ktorý kandidoval za Demokratickú stranu. V snemovni sú tiež tri neobsadené kreslá. Nový prieskum verejnej mienky televíznej stanice ABC News, ktorý v nedeľu zverejnil denník The Washington Post ukázal, že demokrati celkom určite získajú 15 kresiel v Snemovni reprezentantov potrebných na získanie väčšiny.
Vo voľbách do Senátu sa bude súťažiť o 33 z celkového počtu 100 kresiel. Americkí senátori sa volia na šesťročné obdobie a každé dva roky sa obmieňa tretina hornej snemovne. Senát sa v súčasnosti skladá z 55 republikánov, ktorí majú v hornej snemovni väčšinu od roku 2003, 44 demokratov a jedného nezávislého zástupcu - bývalého republikána, ktorý sympatizuje s demokratmi. Z kresiel, ktoré sa obsadzujú, 17 patrí demokratom, 15 republikánom a jedno nezávislému. Aby demokrati získali kontrolu nad Senátom, musia dosiahnuť čistý zisk 6 kresiel za predpokladu, že kreslo nezávislého demokratického sympatizanta obsadí demokrat. Republikánom k väčšine postačí udržať si iba 50 kresiel, keďže viceprezident Dick Cheney, ktorý je zároveň predsedom hornej snemovne, má pri nerozhodnom výsledku hlasovania rozhodujúci hlas. Z prieskumu ABC News vyplýva, že demokrati majú v Senáte isté tri kreslá, pričom veľmi tesný boj o ďalšie tri kreslá prebehne v štátoch Virgínia, Tennessee, Missouri a Montana.
