Tesný boj sleduje aj venezuelský prezident Hugo Chavez, ktorý verí, že v Ortegovi nájde nového protiamerického spojenca. Americký minister obchodu Carlos Gutierrez pred voľbami varoval, že ak v krajine "zvíťazia protidemokratické sily", americká pomoc a obchodné programy budú ohrozené.
Na voľby bude dohliadať vyše 17 tisíc pozorovateľov, vrátane troch bývalých prezidentov - amerického Jimmyho Cartera, peruánskeho Alejandra Toleda a Nicolasa Ardita Barlettu z Panamy. Ozbrojení vojaci strážia volebné miestnosti a nezávislá nikaragujská nezisková agentúra Občianska skupina za etiku a transparentnosť bude vykonávať rýchle sčítanie hlasov zo vzoriek z volebných staníc, ktoré budú slúžiť ako mierka v prípade problémov.
Hlavným oponentom Ortegu je absolvent Harvardu Eduardo Montealegre z Nikaragujskej liberálnej aliancie, ktorá sa odtrhla od Konštitučnej liberálnej strany bývalého prezidenta Arnolda Alemana usvedčeného z korupcie počas jeho funkčného obdobia 1997 až 2002. Počas kampane Ortega vyhlásil, že už nie je tým istým mužom, ktorý bol spojený so Sovietskym zväzom, zanechal v troskách domácu ekonomiku a bojoval s Contras podporovanými USA vo vojne, v ktorej zahynulo asi 30 tisíc ľudí.
Volebný boj bude Ortegovým štvrtým pokusom o prezidentský post. Tieto voľby však budú rozdielne. Takmer pred šiestimi rokmi sa sandinistom podarilo presadiť v kongrese volebný zákon, ktorý umožňuje kandidátom zvíťaziť v prvom kole iba s 35 percentami, ak porazia najbližšieho súpera o päť percent. Predtým bolo potrebné získať najmenej 45 percent hlasov. Podľa prieskumov Ortega vedie pred Montealegrom, ale nemal 35 percent na víťazstvo v prvom kole. Druhé kolo by sa v prípade potreby uskutočnilo v decembri.
Prvé výsledky volieb by sa mali začať objavovať v nedeľu v noci, ale oficiálne miesta môžu vyhlásiť víťaza najskôr ako v pondelok. Nikaragujskí prezidenti sa nemôžu uchádzať o druhé funkčné obdobie, ktoré sa Enriquovi Bolanosovi končí 10. januára po piatich rokoch. Voliči budú hlasovať aj o novom kongrese.
