Turecké dedičstvo - "vraždy pre česť"

Keď jedného dňa skoro ráno vychádzalo nad juhotureckým mestom Gaziantep červené slnko, vedel dvadsaťdvaročný Selahattin Sezgin, že prišiel čas, aby zabil svoju sestru. Šestnásťročné dievča bolo slobodné a gravidné, čo bol dostatočný dôvod, aby spečatil jeho osud.

Susedia ešte spali, keď vzal pušku a strelil dievčine do hlavy a do hrude. Za túto vraždu zostane na zvyšok života vo väzení. Pre mnohých Turkov však nie je zločincom. "Keď sa dievča spustí s mužom, jeho matka ho už nechce. To by rodine spôsobilo hanbu," vysvetľuje štyridsaťsedemročný Abdulkerim Aslan žijúci v Istanbule. "Buď musí dievča odísť, alebo treba pohanu zmyť."

Dlhodobé úsilie Turecka pripojiť sa k Európskej únii prinieslo dramatické zmeny: väčšie občianske práva, bolestivé ekonomické reformy, prísne opatrenia proti korupcii. Tureckú tradíciu vrážd pre česť nie je tak ľahké vykoreniť, naopak, je to i napriek silnejúcemu tlaku z Bruselu veľmi ťažké.

Otázka je komplikovaná i preto, že vraždy pre česť sú rozšírené najmä medzi kurdskou menšinou, na ktorú sa EÚ a skupiny ochrancov ľudských práv pozerajú ako na obeť represívnej politiky tureckého štátu.

Mnoho problémov Turecka vzniká preto, že toleruje, ako kurdská menšina hrdo lipne na svojich starých zvykoch. Podľa niektorých Kurdov je snaha vlády uspokojiť Európanov v otázke vrážd pre česť len ďalším príkladom zasahovania spupného tureckého štátu do ich života. "Je to dedičstvo našich predkov," označuje Mehmet Yolac vraždy pre česť za kurdskú tradíciu. "Sme citliví na svoju česť," dodáva. Podľa prísnych pravidiel cti, ktorú Kurdi dodržiavajú, je muž súdený nielen podľa činov, ale i podľa vernosti a cudnosti žien v rodine. Takýto postoj však nie je výsadou Kurdov. Bosporská univerzita zverejnila v marci štúdiu profesora Hakana Yilmaza, podľa ktorej mnoho mužov v Turecku posudzuje svoju česť predovšetkým podľa manželkinej cudnosti.

Turecká vláda v novele zákona trestného zákona v roku 2006 rázne postavila násilie proti ženám mimo zákona. Stanovila tresty doživotného väzenia za vraždy pre česť bez ohľadu na vek vraha, aby zabránila členom rodiny poverovať zločinom mladších synov, ktorí by boli súdení ako maloletí. Zmysel pre povinnosť zachovávať česť rodiny je však medzi Kurdmi tak hlboko zakorenený, že ich nezastrašia ani tie najkrutejšie tresty. Často sa stáva, že muži plačú nad mŕtvolou dcéry alebo sestry, aj keď boli nútení ju zavraždiť.

Nedávno sa rodiny uchýlili k inému spôsobu, ako dosiahnuť ten istý cieľ: prinútia dievča, aby sa zabilo samo. Takéto samovraždy sa pravidelne vyskytujú na východe Turecka, hoci presné štatistiky nie sú k dispozícii. V meste Batman na juhovýchode krajiny podľa OSN tento rok spáchalo smovraždu takmer päťdesiat žien a dievčat. Presné údaje nie sú k dispozícii, pretože Turecko neuznáva Kurdov ako národnostnú menšinu. Policajné štatistiky však ukazujú, že takéto vraždy sú prevažne kurdský fenomén.

Nebahat Akkocová, ktorá založila centrum pre ženy K-Mer so sídlom v Diyarbakire, najväčšom tureckom meste, kde žije kurdská menšina, tvrdí, že si zmena postoja voči vraždám pre česť vyžiada čas. "Zákon sa zmení rýchlo," povedala. "Problém je v tom, že úsilie o zmenu mentality je nedostatočné." (čtk)