Brusel 30. októbra (TASR) - Celkový počet obyvateľov Európskej únie bude od roku 2025 klesať, pričom v roku 2050 bude v EÚ žiť v porovnaní s rokom 2004/2005 o 11 miliónov ľudí menej. Slovensko bude mať podľa odhadov v roku 2050 o 700 tisíc obyvateľov menej. Vyplýva to zo štatistiky zverejnenej dnes Európskou komisiou pri príležitosti prvého Fóra o demografickej budúcnosti Európy, ktoré sa koná v Bruseli.
Pokles sa však netýka všetkých krajín únie. Zatiaľ čo najviac sa zníži počet obyvateľov Nemecka a Talianska, k zvýšeniu dôjde v Belgicku, Španielsku, Francúzsku, Írsku, Veľkej Británii, Švédsku, Holandsku, Rakúsku, na Malte, Cypre a v Luxembursku. Dánsko a Fínsko si počet obyvateľov zachovajú. Počet Čechov sa zníži z 10,2 milióna na 8,9 a rovnaký počet obyvateľov bude mať v 2050 aj Maďarsko.
Miera pôrodnosti dosiahla v roku 2004/05 v EÚ historické minimum a predstavovala 1,5 dieťaťa na ženu. Na Slovensku došlo v porovnaní s rokom 1980 k poklesu z 2,3 na polovicu, čo je spolu s ČR a Poľskom najmenej v EÚ. Hoci sa do roku 2050 očakáva nárast, z celoeurópskeho hľadiska pôjde len o zvýšenie o 0,1 dieťaťa na ženu. Priemerný vek ženy pri narodení jej prvého dieťaťa sa stále zvyšuje. V roku 2003 to v EÚ bolo 29 rokov. Slovenky sa spolu s Litovčankami a Lotyškami stávajú po prvý raz matkami v priemernom veku 27 rokov, čo je najskôr v celej únii.
Priemerná dĺžka života sa u žien v EÚ zvýši v roku 2050 z 80 na 86 a u mužov zo 74 na 81 rokov. Na Slovensku dôjde k zvýšeniu na 83 resp. 78 rokov, bude to však spolu s Maďarskom, Litvou a Estónskom stačiť len na posledné miesta v rebríčku. Najviac sa budú dožívať obyvatelia Talianska, Francúzska a Rakúska.
Do roku 2050 sa zníži o šesť percent počet obyvateľov mladších ako 25 rokov a o sedem percent počet najproduktívnejšieho obyvateľstva vo veku 25-64 rokov. Jednu štvrtinu celkového obyvateľstva únie budú v roku 2050 tvoriť osoby vo veku 60-79 rokov. Počet osôb starších ako 80 rokov sa takmer strojnásobí (zo štyroch na 11 percent), v prípade SR sa očakáva štvornásobný nárast (z dvoch na osem percent).
Miera zamestnanosti mužov v EÚ dosahovala v uplynulom roku 71 percent a u žien 56 percent. V SR to bolo 55 percent u mužov (najmenej v únii) a 51 percent u žien. V súčasnosti zarábajú ženy v únii o 15 percent menej než muži, pričom najväčšie rozdiely v hrubom hodinovom zárobku medzi ženami a mužmi sú na Cypre, Slovensku a v Estónsku, kde ženy dostanú o štvrtinu menej než muži.
Na čiastočný pracovný úväzok pracovala v roku 2005 v EÚ jedna tretina žien. Zatiaľ čo v Holandsku sú takto zamestnané tri štvrtiny žien, na Slovensku sú to len štyri percentá, čo je najmenej v celej EÚ. Rovnaká je situácia u mužov. Len jeden zo stovky slovenských mužov pracuje na čiastočný úväzok, pričom celoeurópsky priemer je sedem percent.
Vo väčšine krajín EÚ sú rodiny s deťmi vystavené väčšiemu riziku, že sa ocitnú pod hranicou chudoby. V najväčšej miere to platí pre Slovensko, kde sa to minulý rok týkalo takmer tretiny rodín s deťmi, zatiaľ čo v susednom Česku to platilo pre 15 percent takýchto rodín.
Slovensko malo v roku 2005 v EÚ najnižšiu mieru zamestnanosti žien vekovej skupiny 55-64 rokov a takisto malo najnižšiu mieru zamestnanosti osôb vo veku 65-69 rokov. Priemerný vek odchodu do dôchodku je v EÚ 61 rokov, na Slovensku 59 rokov.
Len jedno percento Slovákov vo veku 65-74 rokov použilo roku 2005 internet, čo je najmenej v únii. Z hľadiska celkovej populácie sa situácia na Slovensku rovná európskemu priemeru.
SR patrí k trom krajinám s najnižším počtom obyvateľov, ktorí dokončia maximálne nižšie stredné vzdelanie. Zatiaľ čo na Malte či v Španielsku má 40 resp. 25 zo sto žien najviac neúplné stredoškolské vzdelanie, na Slovensku sú to len štyri ženy. Rovnaká je situácia aj u mužov, kde má maximálne neúplné stredoškolské vzdelanie šesť zo sto Slovákov, no takmer polovica Portugalčanov a Malťanov a vyše tretina Španielov. Vyššie stredoškolské vzdelanie má 92 percent Sloveniek a 91 percent Slovákov, čo je najviac v celej EÚ, kde priemer predstavuje 80 resp. 74 percent.
Na vedu a výskum vydáva SR 0,6 percenta HDP, čo je trojnásobne menej než je európsky priemer. Najviac do tejto oblasti investuje Švédsko so štyrmi percentami HDP. V oblasti produktivity práce dosahuje Slovensko polovicu európskeho priemeru a je na piatom mieste od konca za pobaltskými krajinami a ČR.
Zo štatistiky tiež vyplýva, že podiel cudzincov žijúcich na Slovensku nedosahuje ani jedno percento celkového obyvateľstva a je tým najnižší v EÚ.
