Z každých pút sa dokázal hravo oslobodiť, zviazaný skákal do rieky, aby sa o chvíľu na úžas prihliadajúcich vynoril živý a zdravý. "S prstom v nose" utekal z najťažších väzenských ciel alebo sa dostal z uzamknutej debny na dne rieky. Jeden z najznámejších iluzionistov Harry Houdini vždy tvrdil: "Kľúčom k môjmu oslobodeniu je len môj rozum." Od úmrtia majstra útekov uplynie 31. októbra 80 rokov.
Z čističa topánok iluzionista
Americký eskamotér sa narodil ako Erich Weiss 24. marca 1874 v Budapešti, od štyroch rokov žil v USA. Pochádzal z chudobnej rodiny rabína a už ako veľmi mladý musel pracovať: čistil topánky, predával noviny, neskôr v New Yorku pracoval ako poslíček aj v továrni na kravaty. V pätnástich rokoch po prvý raz verejne vystupoval ako iluzionista. Zo začiatku pod menom Eric Veľký alebo Kráľ kariet. Svoj slávny pseudonym si zvolil až v roku 1913 podľa známeho kúzelníka Jeana Eugena Roberta-Houdina.
Na prelome 19. a 20. storočia bol už z Houdiniho známy "majster útekov", pre ktorého neboli prekážkou žiadne putá ani zvieracia kazajka. Prvý slávny útek absolvoval v januári 1906 z cely vraha amerického prezidenta Jamesa Gargielda Charlesa Gulteaua. Jeho schopnosti sa zlepšovali, neskôr dokázal utiecť z rakvy, železného kotla alebo papierového vreca tak, že ho ani nepoškodil. Na svoje kúsky si vyberal aj policajné stanice, pozýval novinárov, ktorí mu ochotne zabezpečovali publicitu, a ponúkal odmeny divákom, ktorí ho spútali spôsobom, z ktorého nemalo byť úniku.
Pri väčšine týchto čísel sa nikdy neprišlo na to, ako sa Houdini z pasce dostal. Sám kúzelník hovoril len o svojom rozume, tvrdej práci, tréningu a dobrej kondícii (než získal svetovú popularitu, vyhrával preteky v plávaní a behu). Prichádzal so stále novými číslami, obzvlášť slávnou sa stala Čínska vodná mučiareň, a tak sa na vrchole popularity v Európe aj v Amerike držal viac ako 20 rokov. Dokonca účinkoval aj v nemých filmoch.
Vnútorný hlas
Jeden zo svojich najlepších kúskov predviedol 6. augusta 1926, keď sa nechal uzamknúť do železnej debny, ktorá bola na dne rieky. Unikol z nej po viac ako hodine. Vraj sa vždy pred uskutočnením triku musel zhlboka nadýchnuť. Svoje čísla Houdini predvádzal aj pred prezidentom USA Theodorom Rooseveltom, ktorý bol neraz svedkom toho, čo Houdini popieral: levitácie. Houdini sa niekoľkokrát zmienil, že počúva svoj vnútorný hlas, ktorý mu radí, čo má robiť, a tak doteraz okolo Houdiniho schopností panuje určitá neistota.
Hovorí sa, že Houdini zomrel pri nevydarenom úniku. Pravda je však iná. Istý J. Gordon Whitehead, poslucháč Houdiniho prednášok, sa chcel 22. októbra 1926 presvedčiť, či je majster naozaj schopný bez problémov ustáť rany päsťou do brucha, ako počul. Udrel ho však vo chvíli, keď Houdini nebol pripravený, a natrhol mu slepé črevo. To však netušil ani mladík, ani Houdini.
Až tri dni potom svetoznámeho eskamotéra previezli priamo z vystúpenia do nemocnice, kde 31. októbra 1926 vo veku 52 rokov podľahol zápalu podbrušnice. Symbolicky na Halloween, sviatok duchov a prízrakov.
Pre majstra únikov neboli prekážkou žiadne putá či zvieracie kazajky. FOTO - ČTK/AP
Autor: ROBERT MÍKA, čtk, Washington
