Bratislava 3. apríla (TASR) - Pod názvom Slovenská fantastika do roku 2000 vychádzajú v týchto dňoch po prvý raz dejiny slovenskej fantastickej literatúry. Publikácia, vydaná Národným osvetovým centrom, pochádza z pera odborníka v oblasti science-fiction Ondreja Herca (1944) a literárneho kritika Miloša Ferka (1974). Ponúka prehľad autorov od romantika Gustáva Reussa až po predstaviteľa cyberpunku Michala Hvoreckého.
Čitatelia sa môžu dozvedieť o slovenskom lekárovi Reussovi, ktorý v roku 1856, sedem rokov pred publikovaním Vernovho románu Päť týždňov v balóne, poslal svojho hrdinu Krutohlava v tomto dopravnom prostriedku na Mesiac. Ďalšie osudy slovenskej fantastiky sa odvíjali podivuhodnými okľukami cez alegorickú kritiku maďarskej moci a Vernom inšpirované cestopisy k populárnej literatúre medzivojnového obdobia.
Autori ako Samuel Tokeš a Ján Hofman-Bukovinka sa ocitajú v zornom poli odbornej reflexie prvýkrát, podobne ako aj iní spisovatelia, po ktorých autori pátrali priam detektívnym spôsobom. Zaslúženú pozornosť si získal "slovenský Karl May" Ján Makovník-Tónin. V 40. rokoch vydal pozoruhodnú trilógiu Z tajomného Orientu, plnú démonov a oživených múmií.
Okrem tvorby spisovateľov, ktorí sa venovali výlučne písaniu fantastickej literatúry (Jozef Girovský, Juraj Toman), sú prvky fantastiky zrejmé aj v tvorbe prozaikov socialistického realizmu (Ján Bajla), generácie Mladej tvorby (Dušan Kužel, Peter Jaroš), postmoderny (Viliam Klimáček, Václav Pankovčin) i detskej literatúry (Jozef Žarnay, Mária Ďuríčková). Autori dejín slovenskej fantastiky ju zapojili do širšieho kontextu a poukázali na vplyvy absurdnej literatúry, surrealizmu, Borisa Viana, ale aj budovateľskej prózy sovietskej proveniencie. Neobišli ani fantastickú tematiku v komiksoch, fanzinoch, časopisoch (Fantázia) i počítačových hrách.
Publikáciu ocenil okrem iných aj literárny vedec, prof. Viliam Marčok, podľa ktorého už teraz niet pochýb, že do slovenskej modernej prózy spolu s beletriou a literatúrou faktu patrí aj fantastika.
