BRATISLAVA 29. októbra (SITA) - Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva má veľký náskok pred konzervatívnym súperom Geraldom Alckminom, s ktorým sa v nedeľu stretne v druhom kole prezidentských volieb. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý vo štvrtok zverejnili brazílske média. Ľavicovo orientovaný Silva by získal 63 percent hlasov, zatiaľ čo bývalý guvernér štátu Sao Paulo Alckmin iba 39 percent. Predošlý prieskum zo 17. októbra pripísal 60 percent hlasov Silvovi a 40 percent Alckminovi. Silvovi sa 1. októbra nepodarilo prekonať hranicu potrebnú na víťazstvo v prvom kole volieb prezidenta, získal 48,6 percenta hlasov. Na víťazstvo bolo potrebných 50 percent plus jeden hlas. Na druhom mieste skončil Alckmin so ziskom 41,6 percenta hlasov.
60-ročný da Silva svoju kandidatúru oznámil v júni na kongrese Strany pracujúcich, ktorú pred rokmi sám zakladal. Ide v poradí o piatu Silvovu kandidatúru na post prezidenta. Po prvý raz však uspel až v posledných voľbách v októbri 2002 a odvtedy sa stal "miláčikom chudobných". "Lula" ťaží z pomalého, stabilného rastu ekonomiky a udržateľnej miery inflácie. Odkedy nastúpil do prezidentského úradu, miera inflácie v krajine klesla o viac ako štyri percentá. Ľavičiar Silva mnohých prekvapil využívaním konzervatívnych ekonomických nástrojov - prísnej fiškálnej politiky a vysokých úrokových sadzieb. Analytici veria, že Brazília je na ceste pomalého, trvalo udržateľného rastu a hoci ekonomika v roku 2005 dosiahla iba 2,5-percentný nárast, na tento rok jej predpovedajú 3,5- až štvorpercentný rast.
Jeho popularitu u širokých más neohrozil ani obrovský korupčný škandál z minulého roka, ktorý viedol k odstúpeniu mnohých predstaviteľov najužšieho kruhu strany. V súvislosti s podozreniami, že prezidentova Strana pracujúcich sa snažila kúpou získať dokumenty diskreditujúce opozičných lídrov, odstúpil nielen hlavný manažér volebnej kampane, ale i šéf strany Ricardo Berzoini. Iba dva týždne pred prvým kolom bol Berzoini obvinený z uplácania až do výšky 800 tisíc dolárov s cieľom získať diskreditujúce informácie o hlavnom Lulovom oponentovi Alckminovi. Samotný da Silva vidí za svojím neúspechom v prvom kole "priveľký optimizmus svojich stúpencov, škandál a prácu svojich oponentov". Bývalý čistič topánok a radikálny odborársky líder Silva, politickými pozorovateľmi obviňovaný z populizmu, vyhlásil, že cieľom jeho druhého funkčného obdobia je likvidácia chudoby, podpora ekonomického rozvoja, vytváranie nových pracovných príležitostí a zlepšenie úrovne vzdelanosti.
Analytici sa zhodujú v tom, že opoziční kandidáti neboli schopní zbúrať Silvov mýtus. U voličov neuspeli ani Alckminove útoky na Silvu o kupovaní vládnych úradníkov a poberaní úplatkov, postavenie kandidáta sociálnej demokracie sa naopak výrazne zhoršilo po násilných nepokojoch medzi zločineckými gangmi, ktoré si v máji v Sao Paule vyžiadali najmenej dvesto mŕtvych. Násilnosti vypukli krátko potom, čo Alckmin odstúpil z kresla guvernéra štátu, aby mohol kandidovať v prezidentských
Ústavným zriadením Brazílie je centralizovaná federácia so silným prezidentom, ktorý stojí na čele vlády, je najvyšším veliteľom ozbrojených síl, vymenúva členov vládneho kabinetu a tiež sudcov najvyššieho federálneho súdu. Okrem toho má právo legislatívnej iniciatívy v parlamente a právo vydávať takzvané provizórne opatrenia, čo sú zákony s okamžitou platnosťou na dobu určitú. Na základe brazílskej ústavy z roku 1988 musí byť prezident rodený Brazílčan, musí mať najmenej 35 rokov, musí byť nominantom politickej strany a môže pôsobiť najviac dve funkčné obdobia po sebe, teda osem rokov.
