O ich priazeň sa bude uchádzať úradujúci prezident Georgi Parvanov, víťaz prvého kola, a vodca ultranacionalistického hnutia Útok Volen Siderov. Podľa posledných prieskumov si Parvanov môže byť istý víťazstvom.
V prvom kole volieb podporilo Parvanova 64 percent voličov, na druhom mieste skončil Siderov so ziskom 21,5 percenta. Podmienkou priameho víťazstva jedného zo siedmich kandidátov bola najmenej 50-percentná volebná účasť, no podľa oficiálnych výsledkov hlasovalo iba 42,5 percenta zo 6,7 milióna oprávnených voličov. V druhom kole už zákon nevyžaduje minimálnu účasť a prezidentom sa stane kandidát, ktorý získa viac ako polovicu hlasov.
Ako vyplýva z výsledkov prieskumu bulharského inštitútu MBMD, volebná účasť sa oproti prvému kolu nezmení. Parvanov zrejme dosiahne presvedčivé víťazstvo, keďže by mal získať tri štvrtiny hlasov, uviedol pre internetový spravodajský kanál Novinite predstaviteľ MBMD Petar Živkov. Prieskumy medzi účastníkmi prvého kola ukázali, že 40 percent voličov pravicového kandidáta Nedelča Beronova nebude hlasovať v druhom kole, pokiaľ sa budú musieť rozhodovať medzi Parvanovom a Siderovom. Beronov v prvom kole získal 9,8 percenta hlasov a skončil tak na treťom mieste. Časť respondentov uviedla, že v druhom kole budú hlasovať za Parvanova iba preto, aby ochránili obraz Bulharska v Európe pred vplyvom ultranacionalistov.
Bulharsko je parlamentnou demokraciou a jeho prezident má najmä reprezentatívnu úlohu. Hlavu štátu volia občania na päť rokov, pričom môže pôsobiť najviac dve funkčné obdobia po sebe. Od pádu komunistického režimu v roku 1989 sa v Bulharsku nepodarilo opakovane zvíťaziť vo voľbách žiadnemu prezidentovi, ani politickej strane.
Parvanov vo štvrtok vyhlásil, že je presvedčený o svojom víťazstve. Ako uviedol pre rozhlasovú stanicu Darik, je "absolútne nemožné", aby sa do nedele odohralo niečo neočakávané, čo by zvýšilo podporu Siderova. "Nepodceňujem ho, ale v jeho odkazoch je priveľa neúprimnosti, priveľa klamstiev," dodal. Parvanova v kampani podporuje väčšina strán hlavného prúdu vrátane vládnej Bulharskej socialistickej strany, ktorú viedol pred nástupom do funkcie v roku 2001, ale teraz sa od nej snaží dištancovať. Podľa bulharskej ústavy hlava štátu nesmie zastávať vedúci post v politickej strane. Štyridsaťdeväťročný Parvanov patrí medzi najobľúbenejších politikov v Bulharsku a dôveruje mu približne 70 percent občanov. Počas jeho päťročného pôsobenia v prezidentskom kresle sa Bulharsko pripojilo k Severoatlantickej aliancii a zavŕšilo zložité prípravy na členstvo v Európskej únii, ktoré sa má stať skutočnosťou 1. januára 2007.
Siderova veľká časť politického spektra odsudzuje, pričom ho označuje za protieurópskeho. Dôvodom sú jeho výzvy na revíziu niektorých privatizačných dohôd a opakovanie vyjednávania o podmienkach členstva Bulharska v EÚ. 50-ročný Siderov, ktorého hnutie má v 240-člennom parlamente 21 poslancov, v minulosti upútal pozornosť tromi žalobami za jeho výroky o rómskej a tureckej menšine a homosexuáloch.
