Najpopulárnejší most sveta. Pre samovrahov

"Ak skočíte z tohto mosta, utopíte sa vo vlastnej krvi a oči vám vyžerú kraby," začína sa jeden z mnohých článkov o samovraždách na Golden Gate Bridge. Od jeho otvorenia v roku 1937 tam dobrovoľne o život prišlo vyše 1300 ľudí, čím sa stal najobľúbenejšou destináciou samovrahov na svete. Celovečerný dokumentárny film The Bridge (Most), ktorý tieto samovraždy zachytáva, už odmietlo premietať niekoľko veľkých filmových festivalov, ako je Sundance, Cannes či Berlín, tento týždeň však dostal zelenú na Londýnskom filmovom festivale.

Kto pozná vysielanie britských televízií, ani sa nečuduje - ich pravidelnou náplňou sú najrozmanitejšie dokumenty o ľudských deformáciách, nešťastných osudoch, sexuálnych úchylkách či naživo vysielaných pitvách a pôrodoch, takže v tomto mediálnom prostredí je škandalózny dokument o samovraždách vítaným spestrením ponuky. Jeho autorom je začínajúci americký dokumentarista Eric Steel a jeho film, podobne ako spomínané programy, sa aspoň naoko nesnaží parazitovať na zvolenej téme, ale chce ukázať, aká krehká je ľudská duša. Pri dopade po skoku zo 70-metrovej výšky sa ukáže najmä to, aké krehké je ľudské telo, ale to je už iný problém - film je najmä rozprávaním o depresiách, zneužívaní a duševných chorobách.

Steelov dokument vyvolal podráždenie ešte počas jeho prípravy, autority zodpovedné za povolenie za nakrúcanie na moste totiž oklamal s tým, že chce zachytiť vzťah medzi mostom a prírodou a plánuje nakrútiť sériu o podobných amerických dokumentoch vrátane Sochy slobody. Malý filmový štáb nainštaloval kamery na oboch stranách mostu a zachytával dianie na ňom počas celého roka 2004 od svitu do mrku. Za ten čas sa im podarilo zachytiť 23 samovrážd, unikla im iba jedna. Režisér sa obhajuje, že jeho tím mnohým samovraždám zabránil a práve jeho ľudia boli prví, kto autority upozornil na viaceré pokusy o samovraždu. Film okrem skutočných skokov šiestich samovrahov prináša aj zostrih zo sto nakrútených hodín rozhovorov s ich príbuznými, priateľmi, ale aj so psychológmi a s ďalšími odborníkmi.

Zástupcovia San Francisca považujú celý film za chorý a nevkusný, zároveň upozorňujú, že môže ešte viac ľudí inšpirovať k skoku z mosta. Je to podľa nich iba ďalší prírastok do obskúrnej kategórie tzv. snuff filmov, ktoré zachytávajú skutočnú ľudskú smrť. Odvracajú tým pozornosť od iného problému - skočiť z Golden Gate Bridge nie je príliš namáhavé, podľa štatistík sa zábranu vysokú iba jeden meter podarí prekonať 98 percentám samovrahov. Od roku 1948 však miestne zastupiteľstvo sedemkrát hlasovalo proti nainštalovaniu bariér zabraňujúcim samovraždám.

Táto téma je evidentne stráviteľnejšia, keď sa nehovorí o samovraždách ľudí, ale trebárs o samovraždách psov. Dokument práve s touto témou odvysielal minulý týždeň britský televízny kanál Five. V Škótsku totiž existuje most, z ktorého do hĺbok skočilo už vyše päťdesiat psov. Zatiaľ čo ľudské motívy sú pre nás viac-menej pochopiteľné, samovražedné skoky nemých tvárí zostávajú záhadou. Určite nedokážu bilancovať svoje životy a ťažko v tomto prípade vôbec používať slovo samovražda. Podľa jednej teórie ide o nadprirodzené sily, podľa inej ich dráždi pach norky, ktorá žije v okolí mosta a ani si neuvedomujú, že sú v 15-metrovej výške, podľa ďalšieho vysvetlenia ich zabije vlastná zvedavosť o dianie pod mostom. V prípade ľudí býva motivácia omnoho smutnejšia.

Autor: JÁN GREGOR, Londýn