Ako však zdôraznil socialistický premiér Ferenc Gyurcsány, politické konflikty v dnešnom Maďarsku nemožno porovnávať s udalosťami z roku 1956. Kým v roku 1956 Maďari bojovali za slobodu, v roku 2006 prebieha diskusia o usporiadaní slobody a demokracie, skonštatoval predseda vlády na slávnostnej schôdzi parlamentu.
Desiatky svetových lídrov sa zúčastňujú v Budapešti na oslavách výročia povstania. Spomienkové zhromaždenie sa začalo slávnostným vztýčením štátnej vlajky pred budovou parlamentu. Zahraniční hostia potom položili kvety k pamätníku povstania a presunuli sa do parlamentu. Maďarský prezident Lázsló Sólyom a premiér na slávnosti privítali 18 európskych prezidentov a dvoch predsedov vlád. Medzi zahraničnými hodnostármi je aj nórsky kráľ, predseda Európskej komisie a generálny tajomník NATO.
Oslavy narušil aj nočný zásah polície, ktorá z Kossúthovho námestia pred parlamentom vytlačila protivládnych demonštrantov. Prezident v nedeľu vyzval všetky politické zoskupenia v krajine, aby oslavy využili ako manifestáciu národnej jednoty. Oslovil aj občanov, aby sa zjednotili pri spomienke na povstanie, ktorú komplikuje mnoho rôznych interpretácií. Na slávnostnom podujatí v štátnej opere upozornil, že Maďari si význam revolúcie prispôsobujú vlastným záujmom. "Ľudia oslavujú nielen oddelene, ale oslavujú tiež niečo iné. Módnym heslom je, že bolo mnoho rokov 1956, a jeho hodnota a význam sa tým relativizuje. Ale ja vravím, že revolúcia z roku 1956 je len jedna," vyhlásil.
Ako zástupca zahraničných hostí v opere vystúpil rakúsky prezident Heinz Fischer, ktorý zdôraznil, že revolúcia nebola zbytočná. "V demokracii politickí oponenti nie sú nepriateľmi, žiadna strana nemá výlučné právo na pravdu... Strany sú dôležité, ale krajina je ešte dôležitejšia," uviedol. Sólyom, Gyurcsány a predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová udelili štátne vyznamenania takmer 80 osobnostiam vrátane mnohých veteránov revolúcie. Viacerí z vyznamenaných si však potriasli rukou iba s prezidentom a dvojicu predstaviteľov Maďarskej socialistickej strany vynechali.
Oslavy bojkotuje hlavná opozičná strana Fidesz, ktorá tvrdí, že Gyurcsány, rovnako ako sovietski okupanti, klame, aby sa udržal pri moci. Premiér porovnanie označil za nezodpovedné prepisovanie histórie. Premiér pobúril veľkú časť verejnosti priznaním, že pred voľbami úmyselne klamal o skutočnom stave maďarskej ekonomiky. Okrem septembrového škandálu o stave hospodárstva kritici vyčítajú socialistom, že ako nástupcovia komunistickej strany nemajú právo viesť oficiálne oslavy. Štátny sviatok si však podľa prezidenta Sólyoma vyžaduje, aby sa Maďari vrátili k "jednote a jednoznačnosti roku 1956".
Maďarské povstanie vypuklo 23. októbra 1956 ako pokojný študentský protest, ku ktorému sa postupne pridala inteligencia, robotníci a roľníci žiadajúci slobodu po rokoch stalinistického útlaku. Demonštrácie tak prerástli do ozbrojeného odporu, počas ktorého hlavne mladí ľudia bojovali na uliciach proti sovietskym tankom. Povstanie po dvoch týždňoch brutálne potlačila sovietska Červená armáda a skončilo sa 4. novembra. Zásah Moskvy si vyžiadal okolo 2800 mŕtvych a 12 000 ranených. Približne 200 000 ľudí utieklo na Západ.
