Budapešť 22. októbra (TASR) Deň pred oslavami 50. výročia revolúcie v Maďarsku dnes v Budapešti v parlamente odovzdávali vysoké štátne vyznamenania, počas ktorých desiatka ocenených po prevzatí vyznamenania z rúk prezidenta Lászlóa Sólyoma odmietla prijať gratuláciu od premiéra Ferenca Gyurcsánya a predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej.
Prvým vyznamenaným, ktorý nepodal ruku vládnym socialistickým politikom, bola bývalá sudkyňa ústavného súdu Éva Vasadi Terstyánszkyová. Pre maďarský internetový portál Origo uviedla, že ako ústavná sudkyňa zložila prísahu nielen na formálne právo, ale aj na ochranu morálky, s čím je nezlučiteľný postoj premiéra Gyurcsánya.
Tým zrejme mala na mysli priznanie predsedu vlády z tajnej nahrávky prejavu na straníckej pôde, kde Gyurcsány povedal, že voličom pred aprílovými parlamentnými voľbami klamali o stave hospodárstva krajiny. Jeho odstúpenie požaduje už 35 dní aj skupina demonštrantov usadených v stanoch na Kossuthovom námestí, ktorú polícia od dejiska ústredných osláv pred parlamentom oddelila kordónom a vysokými plagátmi.
Príklad bývalej sudkyne nasledovalo ešte asi 10 osôb zo skupiny ocenených - najmä členovia Združenia maďarských politických väzňov a Komisie pre historickú spravodlivosť ktorí sa vyhli z rovnakých pohnútok podaniu ruky premiérovi a po jej boku stojacej Sziliovej.
Nejde o prvý takýto prípad na maďarskej politickej scéne. Dňa 15. marca tiež pri príležitosti štátneho sviatku zas sám prezident Sólyom po odovzdaní štátneho ocenenia nepodal ruku bývalému zástupcovi šéfa Maďarskej národnej banky z predchádzajúceho režimu Jánosovi Feketemu, ktorého na vyznamenanie nominovala ľavicová vláda. Prezident pred podujatím avizoval, že vyznamenania odovzdá, ale v troch prípadoch má námietky voči nominovaným osobám, ktoré však nemenoval.
Na oslavy výročia protisovietskej revolúcie v Maďarsku, pricestujú už dnes večer panovníci, prezidenti a premiéri 54 krajín, vrátane prezidenta SR Ivana Gašparoviča, generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jaapa de Hoop Scheffera a predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa.
Revolúcia, ktorá sa začala 23. októbra 1956 požiadavkou maďarskej mládeže na väčšie politické slobody, bola o niekoľko týždňov neskôr krvavým zásahom Červenej armády potlačená. V konflikte, ktorý bol najhorší v Európe od skončenia druhej svetovej vojny, zahynuli tisícky ľudí.
Na sn. vľavo Károly Pinterová prezidentka maďarskej nadácie GULAG, jedna z tých, čo odmietli prijať gratuláciu.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) žab
