Česi sú v nemeckom atlase

BERLÍN - Popri českých priezviskách sa v českojazyčnom priestore najčastejšie objavujú priezviská nemeckého pôvodu. Ak niekto zo Šmídov, Šulcov, Fuchsov, Hofmanov, Majerov, Vágnerov, Volfov či Šnajdrov nemal dosiaľ príležitosť zistiť, odkiaľ pravdepodobne pochádzajú jeho prapredkovia, teraz má nádej.

Univerzity v porýnskych mestách Freiburg a Mohuč už pracujú na komplexnom Nemeckom atlase priezvisk a postupne uverejňujú výsledky svojho bádania.

Pri hľadaní najčastejšie sa vyskytujúcich mien vedci využívajú predovšetkým telefónne zoznamy. V štvordielnom atlase, ktorý má byť hotový pravdepodobne do roku 2010, zhromažďujú dominujúce mená a ich rozšírenie na mape.

Jazykovedci pritom s prekvapením zistili, že i napriek veľkej migrácii nositelia priezvisk žijú vo väčšej časti stále tam, kde žili približne pred 800 rokmi. Nič na tom vraj nezmenili ani utečenecké prúdy počas druhej svetovej vojny a po nej. Iné to bolo v 17. storočí počas tridsaťročnej vojny, keď mnoho ľudí zahynulo a niektoré skupiny mien úplne vymizli, hovorí v časopise Der Spiegel Damaris Nüblingová z mohučskej univerzity.

Z doterajšieho zhromažďovania údajov je viditeľné, že nositelia mien ako Mayer, Meier či Maier žijú prevažne v severoneckom trojuholníku miest Brémy, Hamburg a Hannover a potom na juhu krajiny. Schmidovia či Schmiedovia sa najviac sústreďujú v oblasti západne od Mníchova, len dialekticky odlíšení ­Schmitzovia potom majú najväčšie zastúpenie v strednom Porýní.

S ťažkosťami budú hľadať svoj bližší pôvod nositelia mena Müller (mlynár). To patrí medzi niekoľko málo priezvisk, ktoré sa vyskytujú po celom Nemecku. Je to očividne dané tým, že prakticky v každej obci kedysi bol niekto, kto mlel múku a vo všetkých dialektoch sa volal výlučne Müller.

To je aj podľa telefónnych zoznamov jednoznačne najrozšírenejšie nemecké priezvisko. Po ňom nasledujú mená Schmidt, Schneider, Fischer, Weber, ­Meyer a Wagner.

„Priezviská sú aj jedinými svedkami hovoreného jazyka z čias pred asi 500 rokmi,“ vysvetľuje ďalší zmysel projektu Konrad Kunze z univerzity vo Freiburgu.