Singapur 15. októbra (TASR) - Skvelé ovládanie angličtiny, adekvátne vzdelanie a úcta k miestnym tradíciám - to sú podľa viacerých mladých Slovákov predpoklady pre úspechy našincov v Singapure.
Dáša Alexyová prišla do juhovýchodnej Ázie aj s partnerom pred šiestimi rokmi v rámci študentského programu AISEC. Náročné zamestnanie, v ktorom každý deň trávili vyše 12 hodín, ich napokon priviedlo na myšlienku pracovať radšej "na svojom" a rozhodli sa založiť si firmu.
Vyštudovaná manažérka a jej partner začali pre svojich klientov pripravovať softvérové produkty. Začínali v Malajzii - a Dáša doteraz spomína, ako ich na úrade nemohli zaregistrovať, pretože štát Slovensko jednoducho nemali v databáze. Jedinou možnou voľbou na domovskú krajinu bolo Československo.
Po malajzijských začiatkoch presťahovali svoje aktivity do Singapuru, kde je podľa nich kultúra podnikania na oveľa vyššej úrovni.
"V Singapure bolo všetko veľmi jednoduché. Napísali sme biznisplán, po šiestich mesiacoch nám ho schválili - čiže naozaj robili ten check na nás, pretože nevedeli o Slovensku. Overovali si aj naše vzdelanie, pretože Univerzitu Komenského nemali vo svojom registri. Nakoniec nám všetko uznali, založili sme si firmu," hovorí Dáša.
Obchodné aktivity rozšírili aj na biznis servis pre singapurské firmy, ktoré chcú obchodovať so Slovenskom. "Sme Slováci, zobrali sme to ako svoju občiansku povinnosť," usmieva sa mladá dievčina.
V Singapure je podľa mladých Slovákov - podnikateľov - výhodou to, že nikto nemá žiadnu nevýhodu. Ale celkom do bodky to neplatí. "Sme lokálne založená firma, ale vlastnená cudzincami, to znamená, že nemáme 30 percent lokálnej ekvity, a tým pádom nemôžeme získať žiadne výhody od štátu. Čiže žiadni investori, žiadne granty, žiadne pôžičky z bánk. V podstate sme od začiatku museli stáť na vlastných nohách," spomína Dáša.
Miestni podnikatelia vraj mladým Slovákom prajú, pri väčších projektoch však občas pýtajú záruky, či sa im nezacnie po domove a ich objednávky ostanú nevybavené. Recept na rešpektovanie ich tradičných hodnôt je však jednoduchý. "Dodržať svoje sľuby. To je asi to najdôležitejšie, čo Aziati potrebujú - ak niečo sľúbite, tak to dodáte a dodáte to načas. Pretože ak nie, tak vám nedajú ďalšiu šancu," uzatvára Dáša Alexyová.
Okrem jazyka a vzdelania sa však mladí zhodujú aj na inej devíze Slovákov pôsobiacich v Singapure. "Vieme veci vidieť z iného pohľadu. Tunajší ľudia sú veľmi pracovití, robia od rána do večera, ale sú príliš tradiční. Niekedy sa boja uvažovať iným spôsobom," hovorí Peter Rajňák, ktorý pracuje ako zamestnanec v oblasti IT. V Singapure je spolu s manželkou - lekárkou.
Ak je vraj v niečom vidieť naozaj markantný rozdiel medzi oboma krajinami, je to práve zdravotníctvo. V Singapure je na vysokej úrovni a chodia sa doň liečiť ľudia z okolitých krajín. Ale zdravotníctvo nie je jediné, čo na malom ostrovnom štáte funguje - infraštruktúra, banky, vládne úrady podľa Petra fungujú mimoriadne spoľahlivo.
Rajňákovci majú dve deti, ale výuka slovenčiny zostane zrejme úlohou najmä pre starých rodičov. "Je ťažko s nimi rozprávať po slovensky, pretože celý deň na nich ľudia rozprávajú len po anglicky. Sú s nami len pár hodín, a to nestačí. Určite sa budeme snažiť učiť ich slovenčinu, no nakoľko sa nám to podarí, uvidíme," rozmýšľa Peter Rajňák.
Mladých Slovákov v Singapure prijal počas svojej cesty po juhovýchodnej Ázii aj prezident Ivan Gašparovič. "Budem rád, ak sa ako majetní ľudia vrátite domov," povedal im.
