Freiburg 2. apríla (TASR) - Výsledky víkendových meraní potvrdili v plnej miere predpovede vedcov o silných magnetických búrkach v zemskej atmosfére, spôsobených erupciami na Slnku.
Mohutné slnečné erupcie narušili v sobotu magnetické pole Zeme najintenzívnejšie za posledných desať rokov. "V sobotu ráno dosiahla geomagnetická aktivita, ktorú ovplyvňuje Slnko, najvyššiu hodnotu deväťstupňovej škály," informoval nemeckú tlačovú agentúru DPA Hubertus Wöhl z Kiepenheuerovho ústavu pre fyziku Slnka so sídlom vo Freiburgu. Situácia sa podľa jeho slov upokojila v pondelok ráno. Vedci nedokážu predvídať, či mohutné slnečné škvrny spôsobia v tomto roku ešte raz takéto mohutné geomagnetické búrky.
Podľa fyzikov majú slnečné škvrny teplotu "len" 4000 až 4500 stupňov Celzia, zatiaľ čo teplota na povrchu Slnka neklesne pod 6000 stupňov. Škvrny sú tmavšie a na rozpálenej hviezde sa objavujú v osem- až 13-ročných cykloch, v priemere raz za 11 rokov. "Momentálne sa k takémuto maximu blížime, nevieme však, kedy sa skončí," hovorí Wöhl.
Vo svojom aktivizačnom maxime vyžaruje Slnko síce o niečo viac energie, táto však nemá priamy vplyv na počasie, tvrdia geofyzici a dodávajú: "Slnečné erupcie neznamenajú v nijakom prípade zaručene horúce leto". Niektorí vedci sa však domnievajú, že menší výskyt slnečných škvŕn môže vyvolať na Zemi tzv. malé doby ľadové. Stalo sa tak napríklad v rokoch 1650 až 1715, keď astronómovia zaregistrovali na Slnku menej škvŕn. V tom čase bola priemerná teplota na Zemi o pár stupňov nižšia.
Magnetické polia slnečných škvŕn sú tisíckrát silnejšie ako magnetické pole Zeme. Počas erupcií sa z povrchu Slnka uvoľňuje hlavne vodík a hélium, ktoré môžu vo forme iónov a elektrónov dopadať aj na Zem. Toto neviditeľné bombardovanie vplýva na magnetické pole Zeme.
Slnečné erupcie rušili počas víkendu vysielanie rozhlasu a televízie a telefonické rozhovory. Postarali sa ale aj o čarovnú hru svetiel na nočnej oblohe. Na ľudí a na väčšinu prístrojov na Zemi však nemali prakticky nijaký vplyv.
