Belehrad 14. októbra (TASR) - V Belehrade dnes pochovali telá 29 srbských civilistov, vrátane žien a detí, ktorých zabili v Kosove počas konfliktu z rokov 1998-99. Telá objavili minulý rok v masovom hrobe a v piatok ich úrady kosovskej správy OSN odovzdali pozostalým.
Obete, vrátane 11-člennej srbskej rodiny, podľa predpokladov zabili kosovskoalbánski separatisti z Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). Väčšinu tiel identifikovali pomocou analýzy DNA. Srbská komisia pre nezvestných uviedla, že väčšinu obetí uniesli v roku 1998.
Telá uložili na cintoríne Orlovača na okraji Belehradu. Na pohrebe sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí, okrem príbuzných aj rodiny asi 670 kosovských Srbov, ktorí sú od konfliktu stále nezvestní.
Predsedníčka vládneho koordinačného centra pre Kosovo Sanda Raškovičová-Ivičová vyzvala na potrestanie všetkých, ktorí počas kosovskej vojny spáchali zločiny.
Väčšina pochovaných obetí je z miest Orahovac a Opteruša na západe Kosova. Zástupcovia Misie OSN v Kosove (UNMIK) pozostatky príbuzným a srbským predstaviteľom odovzdali na priechode Merdare, asi 40 kilometrov severne od Prištiny.
Kosovský konflikt si podľa odhadov vyžiadal asi 10.000 mŕtvych. Nezvestných zostáva viac ako 2000 osôb.
Na viacerých miestach v centrálnej časti Srbska objavili telá viac ako 800 zabitých Albáncov, ktoré odovzdali rodinám v Kosove. V Kosove exhumovali 212 Srbov, ktorých pochovali mimo územia provincie, väčšinou v srbských mestách, kam po vojne ušli ich príbuzní.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska, je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu. Bombardovaním vyvrcholil dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
Etnickí Albánci tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie Kosova a trvajú na nezávislosti. To však Belehrad rozhodne odmieta a navrhuje, aby Kosovo - kolíska srbskej štátnosti a kultúry - dostalo širokú autonómiu v rámci Srbska.
Spojenými národmi sprostredkované rokovania medzi Belehradom a Prištinou o budúcnosti provincie, ktoré sa začali vo februári, uviazli kvôli nezmieriteľným postojom oboch strán. Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari má do konca roka predložiť návrh budúceho štatútu, ktorým bude podľa očakávaní určitá forma nezávislosti. V ostatnom čase sa však množia úvahy o možnom odklade predloženia návrhu na obdobie po predčasných srbských voľbách, ktoré sa podľa predpokladov uskutočnia v decembri.
