Na jej podpísaní vo Washingtone sa zúčastnila aj americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová a islandský premiér Geir Haarde. Dokument podpísali dvanásť dní po ukončení americkej vojenskej prítomnosti na Islande po viac ako päťdesiatich rokoch, keď Američania uzavreli svoju námornú leteckú stanicu nachádzajúcu sa západne od hlavného mesta Reykjavík.
Riceová zdôraznila, že koniec studenej vojny viedol k zmenám v stratégii obrannej spolupráce medzi oboma krajinami. "Tieto zmeny nepredstavujú zníženie bezpečnosti pre Island, ale posilnenie našej spoločnej schopnosti vyrovnať sa s globálnymi hrozbami dneška," uviedla na pôde amerického rezortu zahraničia, kde zástupcovia krajín zmluvu podpísali. Haarde dodal, že podľa dohody budú mať USA a ďalší spojenci NATO naďalej prístup k vojenským zariadeniam na Islande v prípade potreby. Dohoda podľa jeho slov takisto umožňuje spoluprácu v oblastiach ako hraničná kontrola, boj proti terorizmu a policajná činnosť.
Podľa dohody môžu USA každoročne vykonávať bilaterálne alebo multilaterálne cvičenia na islandskom území, v jeho územných vodách a vzdušnom priestore podľa prechádzajúcej zmluvy s islandskými oficiálnymi miestami. Samotný Island nemá vlastnú obranu a podľa dohôd NATO sú Spojené štáty zodpovedné za obranu krajiny od roku 1951. V období studenej vojny zohrávala americká námorná letecká stanica zásadnú úlohu pri prenasledovaní narušiteľských ruských ponoriek a lietadiel.
