Ako kaderník Karl Nessler zatočil s vlasmi

Lokne, vlny, kučery - po nadýchaných točiacich sa kučerách túžili ženy i muži odnepamäti. Tí, ktorým ich nadelila príroda, spravidla zasa dychtili po hladkých vlasoch. A aby vydržali. Známe spôsoby krútenia vlasov zabezpečovali majiteľovi spokojnosť len na chvíľu, väčšinou maximálne do ich ďalšieho umytia (alebo zmoknutia). Až kým nemecký kaderník Karl Ludwig Nessler neobjavil revolučnú metódu permanentnej úpravy vlasov - trvalú onduláciu. Po prvý raz ju predstavil verejnosti pred 100 rokmi - 8. októbra 1906 v Londýne.

Cesta plná bolesti

Túžba po zvlnenej hrive je doložená už okolo roku 3100 pred naším letopočtom - vo vykopávkach z vtedajšie obdobia sa našli vlasy namotané na primitívne navíjadlo. Keď Gréci a neskôr Rimania podľahli móde lokien a kučier, pomáhali si nahriatim železa.

Cesta k permanentným vlnám bola doslova bolestivá. Nadaný, i keď nedoučený kúpeľník Karl Ludwig Nessler (1872 - 1951) z nemeckého Todtnau experimentoval s trvalou preparáciou vlasov asi od roku 1896. Keď sa pri jednej zo svojich ciest v Paríži zoznámil so svojou budúcou ženou, získal zároveň i "živý materiál" na svoje pokusy. Vychádzal z princípu výroby barokových porochní. Vlasy sa namotali na železnú tyč, niekoľko hodín sa varili v alkalickom roztoku a nakoniec sa neutralizovali octovým roztokom a usušili.

Nessler vtedy skúšal na železe navinuté vlasy svojej priateľke natierať rôznymi zásaditými roztokmi a dlhé hodiny ich pomocou špeciálnych, v ohni nahriatych kliešťach "varil". Prvé dva pokusy sa nepodarili a pripomínali skôr mučenie - svojej priateľke spálil niekoľko prameňov vlasov a popálil jej kožu. Až tretí upravený prameň zostal na hlave a zvlnený, a to i po opakovaných umytiach.

Konečne uznaný

Trvalá bola na svete. Tu je jej princíp: alkalickým roztokom odstránil Nessler vo vlasoch chemické väzby, ktoré dávali každému vlasu jeho tvar, a vytvoril nové. Tie potom zafixoval kyslým roztokom. Nasledoval ešte rad pokusov a omylov, než mohol Nessler s novou úpravou vlasov predstúpiť pred verejnosť. Medzitým sa v roku 1901 presídlil do Londýna a zbohatol na umelých riasach a obočí, ktoré vynašiel v roku 1904.

Konečne 8. októbra pozval kolegov z brandže do salónu na Oxford Street, aby im predviedol postup trvalej ondulácie. Ale pretože ešte nemal patent, predstavil im len dve ženy s "trvalými" vlasmi. Ostatní kaderníci ho začali uznávať, až keď si o dva roky neskôr nechal patentovať aparát na trvalú onduláciu. Nessler potom začal predávať licenciu, stavil na rozsiahlu reklamu a rýchlo zbohatol. A žien s trvalo zvlnenými vlasmi v Londýne a rýchlo i v ďalších európskych mestách pribúdalo.

Prístroj na trvalú onduláciu Nessler ďalej zlepšoval. Nahradil v ohni nahrievané kulmy bezpečnejšími elektrickými a aj zväčšil ich počet, takže sa preparačný proces viditeľne urýchlil. I tak však trval vyše päť hodín, stál polovicu vtedajšej mesačnej mzdy robotníka a hlavne - vlasy boli často zničené prepálením.

Zlepšenia

Počas prvej svetovej vojny bol Nessler v Británii ako cudzinec-nepriateľ obmedzovaný. Utiekol do Ameriky, a i keď prišiel o všetko, nechal si prístroj na trvalú onduláciu patentovať znovu v USA a začal ho predávať. Opäť zbohatol a jeho podnik sa rozrastal. Zdatne mu vtedy začal konkurovať Josef Mayer, pôvodom Čech, ktorý objavil proces, akým sa dali natočiť - "strvaliť" i krátke vlasy.

Odvtedy prešla trvalá ondulácia inováciou. Od 40. rokov sa začala používať takzvaná studená vlna, ktorá odbúrala zvlášť riskantné nahrievanie vlasov. V 70. rokoch objavili kyslú trvalú (bez amoniaku) a neskôr ďalšie variácie.

Trvalá "letela" predovšetkým v 30. a 80. rokoch, v polovici 70. rokov sa svetom prehnala módna vlna "afro". I keď súčasné trendy sa trvalej skôr vyhýbajú, môže pomôcť ľuďom s jemnými vláčnymi alebo rýchlo sa mastiacimi vlasmi. Obľúbená je aj medzi ľuďmi afrického pôvodu - vedia vlasy nielen natočiť, ale aj narovnať. KATEŘINA SKŮPOVÁ,

čtk, Londýn