Cambridge, USA 6. októbra (TASR) - Antinobelove ceny nazývané oficiálne Ig Nobelove ceny (z anglické ingnoble: nízky, hanebný, trápny) za rok 2006 rozdávala v noci nadnes univerzita v americkom meste Cambridge.
Udeľujú sa už 15 rokov v desiatich striktne nedefinovaných kategóriách za výskumné práce, ktoré "ktoré nemožno alebo nemali by sa opakovať". Práce však cena v žiadnom prípade nezosmiešňuje, keďže boli robené s plnou vážnosťou.
V odbore chémie získali Ig Nobelovu cenu 2006 španielski vedci za poznatok, že rýchlosť ultrazvuku v syre čedar závisí od teploty.
Poznatok, prečo ďatle nebolí pri ďobaní do stromu hlava (spojené je to s reflexom, ktorý tieto vtáky chráni pred odletujúcimi trieskami), stál Ig Nobelovmu výboru za udelenie ceny v ornitológii.
Vo fyzike vyhralo francúzske duo Basile Audoly a Sebastien Neukirch, ktoré skúmalo, prečo sa neuvarené špagety rozlomia väčšinou na viac ako dva kusy.
Dvaja vedci z Kuvajtu dokázali skutočnosť, že skarabeovia sú pri konzumácii trusu veľmi prieberčiví. Vyslúžili si za to cenu v odbore výživa.
V oblasti matematiky sa stali víťazmi Nic Svenson a Piers Barnes z Austrálie za výpočet množstva fotografií, ktoré je potrebné urobiť, aby sa vylúčilo, že niektorá z fotených osôb bude mať na zábere zavreté oči.
Daniel Oppenheimer dostal Ig cenu za literatúru za správu o dôsledkoch zbytočného používania dlhých a odborných slov.
Francis M. Fesmire a jeho traja izraelskí kolegovia bodovali v medicíne za výskum na tému Ukončenie neovládateľného čkania za pomoci digitálnej masáže konečníka.
Medzi držiteľov Ig ceny v biológii pribudli Bart Knols a Ruurd de Jong za dôkaz, že samičky komárov prenášajúcich maláriu rovnako priťahuje zápach ľudských nôh, ako aróma limburského syra.
Ig Nobelovu cenu za mier si vyslúžil Howard Stapleton za prístroj, vydávajúci vysoké rušivé tóny, ktoré však môžu počuť len tínedžeri.
Ig Nobelove ceny udeľuje skupina asi 50 prominentných vedcov, lekárov a ďalších osobností z celého sveta - medzi nimi je aj niekoľko nositeľov skutočnej Nobelovej ceny, ktorá vydáva časopis Annals of Improbable Research (AIR). Už tento názov je dvojznačný, pretože anglické slovo improbable má dva dosť odlišné významy znamená buď nepravdepodobný, alebo svojrázny. AIR vychádza šesť ráz ročne a publikuje články o zvláštnom, originálnom a aj trochu vtipnom výskume, ktoré sa vyberajú z vyše 10.000 periodík.
Prvé Ig ceny udelili v roku 1991. Jedným z premiérových laureátov bol fyzik Edward Teller, ktorý sa snažil ďalej rozvinúť technológiu vodíkovej bomby.
